Caritas e veritas - Láska a pravda

Drahe Bozie Deti - bratia a sestry ...

Pozyvame Vas na putnicke miesto do Lutiny, kde sa zjavil sv.Mikulas v r.1851 a zanechal obraz Bohorodicky Panny Marie i na jeho ziadost bol postaveny kriz.

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20101013022

Dakujem, ze ste ... prijali pozvanie

Nech Vas zehna Pan Jezis a a ochranuju anjeli a svati, na orodovanie presvatej Bohorodicky Panny Marie a sv.Mikulasa.

------------------------------

Zjavenia v Ľutine

Mariánske pútnické miesto Ľutina je od sídla Prešovského arcibiskupstva v Prešove vzdialené len 27 km smerom k Starej Ľubovni v blízkosti mesta Sabinov. Leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. Dedina sa spomína od roku 1330.

Tradícia o ľutinskom zjavení spomína, že dňa 19. augusta 1851 ráno, asi okolo deviatej hodiny, na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára), išla miestna obyvateľka Zuzana Fekete s tromi deťmi zbierať huby na Ľutinskú hôrku. Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri prameňovej kaplnke kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala v bezprostrednej blízkosti slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu. Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Zuzana so strachom odpovedala: „Otče, ja viem že je dnes sviatok, ale ja som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.“ Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky a namiesto chvály svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“ Potom svätec zmizol. Deti nevideli nič, ale boli tiež prestrašené, lebo videli naľakanú matku. No zakázala im o tejto udalosti hovoriť. Ani duchovnému otcovi Zuzana nič nepovedala. Svätec sa jej potom zjavoval na ceste, v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa odhodlala všetko vyrozprávať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. On jej ale neuveril. Neuverili jej ani ľudia a nazvali ju „bláznivou Zuzanou“.

Jedného dňa ráno, keď zvonili na Anjel Pána, sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozorneným. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď tá prišili, richtár nič nevidel, ani nepočul a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú. Lenže v ten deň onemela. Hneď zavolali lekára, prišiel úradný lekár, lekár z Prešova a psychológ z Košíc. Ty zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná a nevysvetliteľná.

Otec Štefan Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postaviť ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidíme.“ Otec Š. Rojkovič ju upokojil slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím.“ Od tej chvíle začala Zuzana rozprávať a miestny duchovný i veriaci jej uverili.

Po týchto udalostiach  skoro denne chodila do lesa. Jedného dňa sa jej opäť zjavil sv. Mikuláš na mieste, kde teraz stojí kríž pri hlavnej kaplnke. Požiadal ju, aby odovzdala duchovnému otcovi odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Usnutiu Presvätej Bohorodičky. Na dôkaz ich stretnutia daroval sv. Mikuláš Zuzane ikonu Bohorodičky, ktorú mala dať duchovnému otcovi ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Zuzana ikonu zaniesla o. Štefanovi Rojkovičovi. Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladne, ktorú zamkli. Jeden kľúč zostal na fare a druhý u hlavného kurátora. Na druhý deň išla Zuzana na to isté miesto, kde ju už čakal sv. Mikuláš. Opäť jej daroval takú istú ikonu Bohorodičky. Zuzana aj túto zaniesla na faru. Otec Š. Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi nimi bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvoriac pokladnicu s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť. Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril a vysmieval sa jej.

O týchto udalostiach spísali zápisnicu, ktorú o. Š. Rojkovič poslal na Gréckokatolícky biskupský úrad v Prešove. Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Zistilo sa, že Zuzana je duševne i telesne zdravá a že obsah zjavenia v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám Katolíckej cirkvi.

Výsledky vyšetrovania boli poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu, ktorá ich schválila. Dňa 24. mája 1855 poslal Svätý Otec Pius IX. Apoštolské bréve, kde sú vypísané všetky odpustky, ktoré možno na Ľutinskej hôrke získať.

... udeľujeme všetkým a jednotlivým kresťanským veriacim obojeho pohlavia ozaj ľutujúcim, keď pristúpili k svätej spovedi a nasýtili sa sv. prijímaním, ktorí zbožne navštívili gréckokatolícky chrám na území obce Ľutina Prešovského biskupstva, nedávno vystavený k úcte Bohorodičky Panny do neba vzatej, v deň kedy podľa toho rítu sa slávi sviatok Nanebovzatia Panny Márie a ďalších sedem dní bezprostredne nasledujúcich v jednotlivých rokoch, a tam vyslali zbožne modlitby k Bohu za svornosť kresťanských panovníkov, za vykynoženie bludov, za povýšenie Svätej Matky a Cirkvi. Každý kresťanský veriaci môže získať raz plnomocné odpustky a odpustenie všetkých hriechov, keď to predpísané vykoná hociktorého roku, ktorý si sám vyvolí

 Viac na >       http://www.fara.sk/kyjov/index_files/Page3626.htm