5. AUGUST - NARODENINY PANNY MÁRIE / na zjeveni Panny Marie v Dechticiach pri Trnave
5. AUGUST - NARODENINY PANNY MÁRIE
....a my sme boli pri tom
Toho roku výnimočne už mesiac pred 5.-tým augustom sa začali ľudia vypytovať a hlásiť, že chcú ísť v tento deň do Dechtíc. Chceli aspoň takto v srdciach priniesť lásku Panne Márii, ktorá tento deň slávi skutočný deň svojich narodenín. Vedeli sme o tom, pretože už i v Dechticiach 5.augusta 1999 to Panna Mária povedala v posolstve. Od vtedy dechtickí vizionári každý rok v tento deň Panne Márii gratulujú a to aj podaním ruky. Nevedeli sme, či sa to naše stretnutie s vizionármi môže uskutočniť práve v tento deň, keďže pripadá v týždni, a vizionári sú zamestaní. Nevedeli sme, či im čas dovoli stretnúť sa s nami v nejakom prijateľnejšom čase, kedže naša cesta z Východu je ďaleká. Dohodli sme sa s nimi, že sa budú snažiť dôjsť aspoň o 17 hod na Svätodušnicu. My sme ich tam trpezlivo čakali, modlili sa a spievali. Priniesli sme Panne Márii množstvo kvetov, ruží a ešte sme po ceste v Lipt. Mikuláši kúpili za celý autobus veľkú kyticu bielych ľalii.
Vizionárom sa naozaj podarilo prísť na 17 hod a tak sme si kľakli a začali sa spolu s nimi modliť. Do vtedy počasie bolo celý deň príjemné. Začiatkom modlitieb, nebo sa poriadne zatiahlo a poriadne sa rozpršalo. Keďže deň bol krásny, naše dáždniky ostali v autobuse. Nech to vyzeralo, ako chcelo, ale my sme cítili, že ten dážď to sú milosti. Na začiatku piatého tajomstva prišla Panna Mária. V tom momente prestal dážď. Nebo bolo zatiahnuté tmavými mrakmi, ale v prostriedku sa utvoril jasný slnečný trojuholník, ktorý trval dlhšiu dobu.
Vizionári sa po prežehnaní s Pannou Máriou modlili Otče náš a Sláva Otcu. Počuli sme to v ich šepote. Po chvíľke zrazu Martin vyzdvihol pravú ruku do výšky. To už sme vedeli, že vtedy ju podáva Panne Márii. Za ním za chvíľku zase vyzdvihla ruku vizionárka Májka. Ona ju držala vysoko pomerne dlho. Jej tvár bola poznačená hlbokým dojatím, až sa z jej oči skotúľali slzy. Po nej Adrianka tiež vysoko vyzdvihla ruku a šťastne sa usmievala.
Po odchode Panny Márie sme sa ďalej domodlili slávnostný svätý ruženec a modlitbu za Svätého Otca.
Po dokončenom sv. ruženci sme očakávali, že vizionári sa s nami podelia o nesmierne preveľký zážitok zo stretnutia s Pannou Máriou.
Martin veľmi šťastný povedal: Panna Mária prišla radostná v zlatostrieborných šatách a povedala:
"Deti moje, ja vám ďakujem za všetku vašu lásku. Aj ja chcem obdariť vaše srdcia svojou láskou a materinským požehnaním.
Požehnanie a lásku, ktorú sme dostali, prinesie krásne ovocie v našich srdciach a v našich rodinách.
Potom sme položili vizionárom otázky, ako prežili a pocítili dotyk Panny Márie, keď Jej gratulovali.
Martin:
Áno, Panne Márii v tento deň Jej narodenín takto gratulujeme a Ona nás objíma. S tým podaním ruky a objatím je to tak, ako keď by sme podávali ruku, alebo objímali nejakého človeka, alebo niekoho z vás, ale s tou výnimkou, že je to niečo veľmi zvláštne, ťažko opísateľné, je to akoby vás ovial horúci vietor a dotyk preveľkej lásky. A cítite Jej Srdce úplne spojené s vaším srdcom. Panna Mária v tej chvíli, akoby nás vtiahla do svojho SRDCA.
Májka:
Hovorila s veľkým dojatím a so slzami: Ja som Panne Márii za všetko veľmi ´dakovala a po prvýkrat, ma to tak preniklo, cítila som, že moje srdce je spojené s Jej Srdcom a vtedy som začala plakať a Panna Mária ma potom objala.
Adrianka:
Bola radostná ako vždy a hovorila, že naozaj bolo to niečo neobyčajné. Bolo to spojenie neba so zemou, veľká sila, precítila veľkú lásku, ktorá šla od Srdca k srdcu, že tá ruka, to nie je len také podanie, ale to je podanie lásky pre nás, pre všetkých.
Martin ešte povedal, že i my môžme Pannu Máriu duchovne objať a môžme si byť istí, že Ona to objatie opätuje. Takto Ju môžme objímať každý deň a prežívať s Ňou vzťah Matky a dieťaťa. Ďakoval nám za všetko i za krásne modlitbové spoločenstvo, ktoré sme spolu vytvorili. Nakoniec sme Panne Márii zaspievali Mariánsku pieseň a pobrali sa k autobusu.
P.S. Že to bola pravda, čo povedal pútnikom, ešte večer poslal meil, v ktorom píše, že má stále veľkú radosť z tohto stretnutia, že mu nedá, aby sa k tomu nevracal, že nám znovu ďakuje a ubezpečuje nás, že nás naďalej zveruje našej KRÁĽOVNEJ POMOCI.
Pútnici z Prešova a okolia