Stvorenie sveta r. 5199 p.n.l. - Adam a Eva
Stvorenie sveta : r.5199 p.n.l
(zo zjavenia Matky Ježiša Krista - ct.sr.Márie z Agredy / "Tajomné mesto Božie" / Imprimatur: pp.Innocent XI.)
474 / “Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní VYŠE HODINY, až do Božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božiehodieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po 9 MESIACOV a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že nespôsobili ŽIADNE BOLESTI A OBTIAŽE, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale vyplňovali ich nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár jej žiarila svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosťou a velebnosťou, celá roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala založené na prsiach, dušu ponorenú v Božstve, celá úplne podobná Bohu. V TAKEJ POLOHE pri ukončení nebeského vytrženia NAJSVäTEJŚIA PANI DALA SVETU JEDNORODENÉHO SYNA, Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa Ježiša, pravého Boha a človeka, v NEDEĽU O POLNOCI, v ROKU od STVORENIA SVETA 5199, ktorého dátum je udaný v RÍMSKEJ CIRKVI a ktorý mi bol zjavený ako pravý a zaručený.”
***
"Šiesty deň Boh stvoril a spravil Adama vo veku 33 rokov. To bol vek, v ktorom Kristus mal podstúpiť smrť a Adam,čo sa týka telesného vzhľadu,bol podobný Kristovi, že by sa sotva našiel nejaký rozdiel. Tiež podľa duše bol Adam veľmi podobný Kristovi. Z tela Adamovho Boh stvoril Evu, natoľko sa podobajúcu blahoslavenej Panne, že mala tú istú podobu i postavu. Boh sa díval na tieto obrazy veľkých originálov s najväčšou záľubou..."
"Ale (hadovi-diablovi) nebolo mu dopriate byť svedkom pri stvoreníAdama ani Evy ako bol pri stvorení všetkých ostatných vecí. Boh sa rozhodol, že mu neukáže, ako učinil človeka, ani ako utvoril Evu z rebra Adamovho. To všetko bolo pred ním skryté, pokým neboli ibidvaja spolu.
Ked však zlý duch uvidel obdivuhodné zloženie ľudskej prirodzenosti, ktorá v dokonalosti vynikla nad všetkých iných tvorov, krásu duší i tiel Adama a Evy, ked videl tú Otcovskú lásku, akú im Boh preukazoval a ako ich ustanovil za pánov všetkého stvorenia, a že im dal nádej na večný život,nenávisť draka vyšľahla v zúrivosť a žiaden jazyk nemôže popísať zlosť, aká naplnila túto beštiu, ani akú malveľkú závisť a túžbu vziať život týmto dvom bytostiam."
(Zjavenie Ježiša a Márie sr.Márie z agredy / "Tajomné mesto Božie" / I.zv.č.137-138 / Imprimatur:pp.Innocent XI.)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
2.zv. / č.519 /
"Toto všetko bolo nejasne známe a oznámené Luciferovi a jeho diablom prv než táto nebeská Žena (Panna Mária) a živé Znamenie bola pred ním skrytá. Toto poznanie o jej určení odňalo im všetku nádej, ktorou sa pekelný drak uspokojoval viac než 5000 rokov a ktorá ho povzbudzovala k tomu, aby stále dúfal, žesa mu podarí premôcť Tú, ktorá bola Matkou vteleného Slova. Podľa toho si môžeme do istej miery predstaviť zúfalstvo a muky Lucifera a jeho diablov, najmä keď teraz poznal, že sú premožení a že ich teraz drží spútaných práve tá Žena, ktorú sa snažili s takým besným úsilím pripraviť o milosť aj o zásluhy a ovocie získané skrze Cirkev."
------------------------------------------------------------------------------
DOSLOVNÉ ZNENIE ROZSUDKU SMRTI, VYNESENÉHO NAD JEŽIŠOM NAZARETSKÝM, NAŠÍM SPASITEĽOM:
647. "Ja, pontský Pilát, vladár nižšej Galileje a správca Jeruzalema, verný Rímskemu mocnárstvu, súc v sídle výkonným sudcom, rozhodujem a prehlasujem, že odsudzujem na smrť Ježiša z ľudu Nazaretského a rodom z Galileje, človeka buričského a protiviaceho sa našim zákonom, nášmu senátu a veľkému cisárovi Tiberiovi Caezarovi. Pre vykonanie tohoto rozsudku prehlasujem, aby zomrel na kríži, na ktorý bude pribitý klincami, ako sa obyčajne robieva zločincom, pretože okolo seba každý de ň zhromažďoval veľa ľudí, chudobných i bohatých a stále ich poburoval po celej Judeji, vydávajúc sa za Syna Božieho a kráľa izraelského a pritom tomuto verejne známemu mestu Jeruzalemu a jeho chrámu i nedotknuteľnej ríši hrozil skazou, a zavrhoval platenie dani cisárovi; a pretože sa opovážil vojsť víťazne do tohoto mesta Jeruzalema a do chrámu Šalamúnovho, sprevádzaný veľkým množstvom ľudu, ktorý niesol palmové ratolesti. Prikazujem prvému stotníkovi, menom Quintus Cornelius, aby Ho pre väčšie jeho zahanbenie viedol po menovanom meste Jeruzaleme, tak spútaného, ako je, a na môj rozkaz zbičovaného. Nech je oblečený do svojho vlastného rúcha, aby Ho mohli všetci poznať a nech nesie kríž, na ktorom má byť ukrižovaný. Nech ide po všetkých uliciach medzi dvoma inými lotrami, ktorí sú taktiež odsúdení na smrť pre svoje lúpeže a vraždy, tak aby tento trest bol príkladom všetkému ľudu a všetkým zločincom."
"Prajem si tiež a týmto rozsudkom nariaďujem, aby tento zločinec bol tak verejnými ulicami vedený, vyvedený von za mesto bránou pagorskou, teraz nazývanou bránou Antonionskou, a za vyhlasovania rozsudku hlásateľom, ktorý pripomenie všetky zločiny uvedené v mojom rozsudku. Bude privedený na vrchol hory menom Kalvária, kde sa obyčajne popravujú najhorší vinníci. Tam pribitý a ukrižovaný na kríži, ktorý ponesie, ako je vyššie nariadené, ostane Jeho telo medzi dvoma vyššie zmienenými lotrami. Nad krížom, totiž na jeho vyššom konci bude daný nápis s Jeho menom a titulom v troch rečiach: hebrejsky, grécky a latinsky; a vo všetkých a v každej z nich bude napísané:
TOTO JE JEŽIŠ NAZARETSKÝ, KRÁĽ IZRAELSKÝ, aby to všetci mohli rozumieť a aby to bolo všeobecne známe."
"Zároveň prikazujem, aby sa nik, so žiadnou podmienkou, pod trestom straty svojho majetku a života, a pod trestom, ktorý je stanovený za vzburu proti rímskemu mocnárstvu, neodvážil drzo prekážať vykonaniu tohoto spravodlivého rozsudku, ktorý som ustanovil, aby bol vykonaný so všetkou prísnosťou podľa ustanovení a zákonov rímskych a židovských. V roku od stvorenia sveta 5233, dvadsiateho piateho marca."
Pontius Pilatus Judex et Gubernator Galiloeae inferioris pro Romano Imperio qui supra propria manu." (Pontský Pilát, sudca a vladár nižšej Galileje pre rímske mocnárstvo, ktorý toto vlastnoručne podpísal.)
648. Podľa vyššie uvedeného výpočtu, stvorenie sveta bolo vykonané v marci; a odo dňa, kedy Adam bol stvorený, až do vtelenia Slova uplynulo 5199 rokov; ak pripočítame deväť mesiacov, ktoré strávil v živote svojej najsvätejšej Matky a tridsaťtri rokov Jeho života, dostaneme počet 5233 rokov a tri mesiace, ktoré podľa rímskeho počítania uplynuli od výročia Jeho narodenia do 25. marca, do dňa Jeho smrti.
Podľa počítania Cirkvi Rímskej nie je viac než deväť mesiacov a sedem dní do prvého roku, pretože Cirkev začína počítať roky od 1. januára druhého roku po stvorení sveta. Podľa úsudku všetkých cirkevných učiteľov som poznala, že ten letopočet, ktorý sa zhoduje s letopočtom Cirkvi Rímskej, v Rímskom martyrologiu, je správny. Uviedla som to už v kapitole o vtelení Krista Pána v prvej knihe, v druhej časti, v kapitole jedenástej.
649. Keď bol rozsudok Piláta vynesený nad naším Spasiteľom silným hlasom oznámený, kati položili ťažký kríž, na ktorom mal byť ukrižovaný, na Jeho citlivé a zranené ramená. Aby ho mohol niesť, rozviazali putá na Jeho rukách, avšak iné nie, preto že Ho chceli za volné dlhé konce povrazov opásaných okolo tela ťahať a sem-tam mykať. Aby Ho mohli viac týrať, urobili z povrazov dve slučky okolo Jeho krku. Kríž mal dĺžku pätnásť stôp, zo silného, ťažkého kmeňa. Hlásateľ začal vyvolávať rozsudok a celé množstvo vzrušeného a hučiaceho ľudu, kati a vojaci, s veľkým hlukom, hrmotom a neporiadkom začali sa pohybovať od domu Pilátovho po uliciach Jeruzalemských k hore Kalvárii. Pán a Vykupiteľ sveta, Ježiš, prv než prijal kríž, pozrel naň s tvárou plnou veľkej radosti, akú by asi prejavoval ženích pri pohľade na bohato ozdobenú nevestu, a keď ho prijímal, oslovil ho takto:
650. Ó, ty kríž, drahý mojej duši, teraz už prichystaný pre uspokojenie mojej túžby, poď ku mne a prijmi ma na svoje ramená, aby som pribitý k nim ako na oltári mohol byť večným Otcom prijatý ako obeť pre Jeho večné zmierenie s ľudským pokolením. Zostúpil som z neba preto, aby som prijal na seba smrteľné a citu schopné telo a zomrel na tebe. Lebo ty budeš žezlom, s ktorým zvíťazíš nad svojimi nepriateľmi, kľúčom, ktorým otvorím brány neba pre všetkých vyvolených (Iz 22, 22), svätyňou, v ktorej previnilí synovia nájdu milosrdenstvo a pokladnicou pre obohatenie ich chudoby. Na tebe si žiadam povýšiť a odporúčať ľuďom potupu a pohanu, aby moji priatelia ich prijímali s radosťou, s túžobnou žiadosťou ich vyhľadávali a nasledovali ma na ceste, ktorú im tebou otvorím. Môj Otče a večný Bože, vyznávam Ťa ako Pána neba a zeme (Mt 11, 25), podrobujem sa Tvojej moci a Tvojim božským prianiam, prijímam na svoje ramená drevo, aby som obetoval svoje nevinné, citlivé človečenstvo a prijímam ho ochotne pre spásu ľudí. Prijmi, večný Otče, túto obetu ako obetu príjemnú Tvojej spravodlivosti, aby od tohoto dňa nemuseli byť už viac služobníkmi, ale synmi a dedičmi Tvojho kráľovstva spolu so mnou (Rim 8, 17).
651. Z týchto posvätných tajomstiev a z toho, čo sa dialo, nebolo nič skryté pred veľkou Paňou sveta, Máriou, lebo ich najdôvernejšie poznávala a chápala, oveľa viac, než anjeli. Udalosti, ktoré nemohla vidieť telesným zrakom, videla svojou dušou a zjavenými vedomosťami, ktoré Jej ukazovali, čo sa odohrávalo vo vnútri Jej najsvätejšieho Syna. Týmto božským svetlom poznávala nekonečnú cenu dreva kríža, ktorú dostalo, akonáhle prišlo do styku s božským človečenstvom Ježiša, nášho Vykupiteľa. Ihneď ho primeraným spôsobom uctievala. To isté robili aj nebeskí duchovia, ktorí sprevádzali svoju Kráľovnú. Mária napodobňovala svojho božského Syna v prejavoch lásky s akými prijal kríž a oslovila ho slovami, ktoré prislúchali Jej postaveniu ako Pomocníčke Vykupiteľa. Modlitbami k večnému Otcovi nasledovala svojho najsvätejšieho Syna vo vznešenom zmýšľaní ako pravý, živý vzor, nezabúdajúc ani na jediný bod. Keď nebeská Matka počula, ako volá hlásateľ a oznamuje i opakuje rozsudok po uliciach, na protest proti obvineniu, ktoré sa uvádzalo v rozsudku, aj aby poukázala na slávu a česť Pána, zložila pieseň chvály a úcty o nevine a bezhriešnosti svojho nanajvýš svätého Syna a Boha. Pri skladaní tejto piesne pomáhali Jej anjeli, s ktorými spoločne ju usporiadala a opakovala, zatiaľ čo obyvatelia Jeruzalema sa rúhali svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi.
652. Pretože všetka viera, vedomosť a láska tvorov v čase umučenia boli v najvyššej podstate uzavreté vo veľkomyseľnej duši Matky múdrosti, mala jedine Ona najsprávnejší pojem a úsudok o utrpení a smrti Boha za ľudstvo. Ani na okamih nezabúdala dávať pozor na potrebné vonkajšie skutky, ale pritom Jej rozum prenikal všetky tajomstvá vykúpenia aj spôsob, ako sa má uskutočniť. Začala hlboko uvažovať o veľkej dôstojnosti Toho, ktorý trpí, čo trpí, od koho a za koho trpí, o dôstojnosti osoby Krista, nášho Vykupiteľa, v ktorom sú spojené božská a ľudská prirodzenosť; o ich dokonalostiach a vlastnostiach okrem samotného Pána jedine najblahoslavenejšia Mária mala najvyššie a nazeravé poznanie. Preto tiež iba Ona jediná zo všetkých tvorov prikladala patričnú dôležitosť umučeniu a smrti svojho Syna a pravého Boha. A nielen očitou svedkyňou bola toho, čo trpel, ale cítila to na sebe osobne, čim dala podnet k závisti nielen ľuďom, ale aj samým anjelom, ktorí nedostali také vyznamenanie. Títo však dobre vedeli, že ich veľká Kráľovná cíti a trpí na duši i na tele tie isté muky a bolesti, aké Jej najsvätejší Syn, a že najsvätejšej Trojici sa nevýslovne páčila a preto sa snažili vynahradiť svojimi chválami a klaňaním za bolesti, ktoré nemohli trpieť. Keď niekedy bolestná Matka nemohla byť očitou svedkyňou toho, čo Jej Syn trpel, cítila na svojom panenskom tele a duši účinky Jeho muk prv, než bola o nich upovedomená. Tak prekvapene občas hovorila: "Ach, aké nové mučenie zase vynašli pre môjho najmilšieho Pána a Majstra"! A potom dostala najjasnejšie poznanie o tom, čo Pán trpí. Nanajvýš milujúca Matka bola tak obdivuhodne verná vo svojich utrpeniach a v napodobňovaní príkladu Krista Pána, že si nikdy nedopriala nejakú úľavu v telesných bolestiach, ako odpočinok, pokrm a spánok; ani žiadne uľavenie ducha, ako potešiteľné myšlienky alebo úvahy, jedine keď ich dostala božským pôsobením zhora. Iba v takých prípadoch pokorne a vďačne prijímala úľavu, aby opäť nadobudla silu s tým väčšou horlivosťou pozorovať predmet svojej bolesti a príčinu Jeho utrpenia. Rovnako múdru pozornosť venovala zlomyseľnému počínaniu Židov a ich sluhov, potrebám ľudského pokolenia, záhube, aká mu hrozí a nevďačnosti ľudí, za ktorých trpel. Tak dokonale a dôverne vedela o všetkých tých veciach a oveľa viac ich cítila, než všetky tvory."
Panna Maria zjavila ct.sr.Marii z Agredy tieto vízie, opísané v diele: "(Mystické) Tajomné mesto Božie" 3 zväzok / 6 kniha / 647-652 (Imrimatur: pp.Innocent XI.)
