Choď na obsah Choď na menu
 


Púť zrelosti (k rodisku Anky Kolesárovej)

26. 2. 2010

http://www.domcek.org/index.php?lang=sk&section=4

• Svedectvo

Púť radosti mi dala naozaj veľa. Otvorila mi oči a ukázala možnosti. Naplnila ma radosťou zo spoločenstva s ľuďmi, ktorých som tam spoznal, stretol, videl. Ja som si proste len tak sadol a s nemým úžasom som na seba nechal pôsobiť radosť, lásku, pokoj, pochopenie. Cítil som naplnenie a veľmi som sa tešil z Božej prítomnosti, ktorá ma doslova zaplavila.

Keď som po púti prišiel domov, cítil som sa inak a aj veci som už vnímal inak. Doteraz bol Boh len akýsi môj spolucestujúci, sem-tam so zdvihnutým ukazovákom na varovanie, ale teraz je mojím sprievodcom, mojou mapou, kompasom, priateľom i ochrancom. Snažím sa s ním prežiť každú chvíľku. Boh nezabúda na svojich a stará sa o nich. Ak si uvedomíme, že je a vládne nad všetkým, že nás nadovšetko miluje, zistíme, akí sme malí a slabí a čo ešte musíme zmeniť na sebe. Len čo sa vložíme do Božích dlaní, pocítime blízkosť Otca, ako sa nás dotýka a napĺňa radosťou. A ak si túto radosť a lásku zachováme v srdci, nič nám nehrozí. Nič nie je silnejšie ako táto Láska. (Michal)

Foto:

http://www.domcek.org/index.php?lang=sk&page=224