Caritas e veritas - Láska a pravda

ZÁVER
102. Záverom tejto encykliky obraciame pohľad na Ježiša, "na Dieťa, pre nás narodené" (porov. Iz 9,5), aby sme v ňom kontemplovali "Život", ktorý sa "zjavil" (1Jn 1,2). V tajomstve tohto narodenia stretáva sa Boh s človekom a začína sa púť Božieho Syna po zemi - púť, ktorej vyvrcholením bude darovanie života na kríži: svojou smrťou premôže smrť a stane sa pre celé ľudstvo počiatkom nového života.
Tá, ktorá v mene všetkých a na úžitok všetkých prijala "Život", bola Mária, Panna a Matka. Je preto veľmi úzko a osobne spojená s Evanjeliom života. Súhlas, ktorý Mária vyjadrila v momente zvestovania, a jej materstvo sú pri samom prameni tajomstva života, ktoré Kristus priniesol ľuďom (porov. Jn 10,10). Máriiným prijatím Slova, ktoré sa stalo telom, a jej starostlivosťou o jeho život, ľudský život získal oslobodenie od odsúdenia na definitívnu večnú smrť.
Preto je Mária "matkou všetkých, ktorí sa rodia životu, tak ako Cirkev, ktorej je ona vzorom. Je matkou toho života, z ktorého všetci žijú. Keď zrodila život, istým spôsobom zrodila tých, ktorí mali tento život žiť".138
Keď Cirkev kontempluje Máriino materstvo, odkrýva zmysel vlastného materstva i spôsob, akým ho má vyjadrovať. Zároveň materská skúsenosť Cirkvi otvára najlbšiu perspektívu, v ktorej možno pochopiť Máriinu skúsenosť ako neporovnateľný vzor prijatia života a starostlivosti oň.
"Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom" (Zjv 12,1): materstvo Márie a Cirkvi
103. Vzájomný súvis medzi tajomstvom Cirkvi a Máriou sa výrazne javí "vo veľkom znamení", opísanom v Apokalypse: "Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd" (12,1). V tomto znamení Cirkev nachádza obraz vlastného tajomstva: hoci je ponorený do dejín, uvedomuje si, že ich presahuje, nakoľko na zemi tvorí "zárodok a počiatok" Božieho kráľovstva.139 Plné a príkladné uskustočnenie tohto tajomstva nachádza Cirkev v Márii. Ona je tou ženou plnou slávy, v ktorej sa Boží zámer mohol uskutočniť najdokonalejším spôsobom.
"Žena odetá slnkom" - čítame v Knihe zjavenia - "bola ťarchavá" (porov. 12,2). Cirkev si je plne vedomá, že nosí v sebe Spasiteľa sveta, Krista Pána, a že je povolaná, aby ho dávala svetu tým, že rodí ľudí pre Boží život. Nemôže však zabúdať, že toto jej poslanie sa stalo možným vďaka materstvu Márie, ktorá počala a priviedla na svet toho, ktorý je "Boh z Boha", "pravý Boh z Boha pravého". Mária je opravdivou Matkou Boha, Theotókos a jej materstvo dáva najvyššiu dôstojnosť povolania k materstvu, ktoré Boh vpísal do každej ženy. Mária sa tým stáva vzorom pre Cirkev, ktorá je povolaná byť "novou Evou", matkou všetkých veriacich, matkou "žijúcich" (porov. Gn 3, 20).
Cirkev si je vedomá, že ani jej duchovné materstvo neuskutočňuje sa inak ako v pôrodných bolestiach" (porov. Zjv 12,2), to jest v neustálom zápase so silami zla, ktoré naďalej prenikajú svet a pôsobia na ľudské srdcia, kladúc tak stále Kristovi odpor: "V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali" (Jn 1,4-5).
Tak ako Cirkev, aj Mária musela prežívať svoje materstvo v znamení utrpenia: "On je ustanovený (...) na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc" (Lk 2,34-35). Tieto slová, ktorými sa na samom začiatku pozemskej existencie Spasiteľa obracia Simeon na Máriu, sú súhrnnou predpoveďou odmietnutia Ježiša a spolu s ním aj Márie, ktoré dosahuje vrchol na Kalvárii. Keď Mária stojí "pri Ježišovom kríži" (Jn 19,25), má podiel na sebadarovaní svojho Syna: obetuje nám Ježiša, dáva ho, definitívne ho rodí pre nás. Jej "áno", ktoré vyslovila v deň zvestovania, dozrieva do plnosti v deň kríža. Vtedy pre Máriu prichádza čas prijať a zrodiť ako syna každého človeka, ktorý sa stal učeníkom - má na neho preliať vykupujúcu lásku svojho Syna: "Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa tvoj syn!" (Jn 19,26).
"A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa" (Zjv 12,4): život ohrozovaný silami zla
104. V Apokalypse sa povedľa "veľkého znamenia" ženy (porov. 12,1) objavuje aj "iné znamenie na nebi": "veľký ohnivý drak" (12,3), ktorý symbolizuje satana, zosobnenú moc zla, a spolu s ním všetky sily zla, ktoré pôsobia v dejinách a stavajú sa proti poslaniu Cirkvi.
Aj v tejto situácii Mária osvecuje spoločenstvo veriacich: prv než sa nepriateľskosť moci zla, ktorá sa javí ako úporná opozícia, dotkne Kristových učeníkov, obracia sa proti jeho Matke. Aby uchránila život Syna pred tými, ktorí sa ho boja, lebo vidia v ňom nebezpečenstvo a vlastné ohrozenie, Mária musí utekať s Jozefom a dieťaťom do Egypta (porov. Mt 2,13-15).
Takto Mária pomáha Cirkvi uvedomiť si, že život sa stále nachádza v centre veľkého zápasu medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a temnotou. "Novonarodené dieťa" (porov. Zjv 12,4), ktoré chcel drak prehltnúť, je predobrazom Krista, zrodeného z Márie, "keď nadišla plnosť času" (porov. Gal 4,4); Krista, ktorého má Cirkev neustále prinášať ľuďom v rôznych historických obdobiach. Ale istým spôsobom je to aj predobraz každého človeka, každého dieťaťa, najmä každej slabej a ohrozenej bytosti, pretože - ako pripomína II. vatikánsky koncil - "Boží Syn sa svojím vtelením istým spôsobom zjednotil s každým človekom".140 Práve v "tele" každého človeka Kristus sa neustále zjavuje a vytvára s nami spoločenstvo, a tak odvrhnutie života človeka, ktoré sa deje rôznymi formami, je v podstate odvrhnutím Krista. Toto je tá fascinujúca a zároveň požadovačná pravda, ktorú nám Kristus zjavuje a ktorú jeho Cirkev neúnavne ohlasuje: "Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma" (Mt 18, 5). "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40).
"Už nebude smrti" (Zjv 21,4): svetlo zmŕtvychvstania
105. Anjelovo zvestovanie Márii začína sa i končí slovami, ktoré vzbudzujú odvahu: "Neboj sa, Mária" a "Bohu nič nie je nemožné" (Lk 1,30.37). A naozaj, panenská Matka si v celom svojom živote zachováva istotu, že Boh je blízko nej a pomáha jej svojou starostlivou dobrotou. To isté možno povedať o Cirkvi, ktorá nachádza "útočište" na púšti - na mieste, kde Boh podrobuje svoj ľud skúške, ale aj zjavuje svoju lásku (porov. Oz 2,16). Mária je živým slovom útechy pre Cirkev, zápasiacej so smrťou. Keď nám ukazuje svojho Syna, uisťuje nás, že v ňom sú už sily smrti premožené: "Súboj divný viedli spolu život i smrť ukrutná. Pán života mrie i vstáva, smrť nás už viac nesputná."141
Obetovaný Boží Baránok žije so znakmi umučenia vo svetle zmŕtvychvstania. Len on jediný vládne nad všetkými udalosťami dejín: láme ich "pečate" (porov. Zjv 5,1-10) a upevňuje - v čase i mimo neho - vládu života nad smrťou. V "novom Jeruzaleme", to jest v novom svete, ku ktorému smerujú ľudské dejiny, "už nebude smrti", ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo" (Zjv 21,4).
Keď ako putujúci ľud, ľud života a pre život, kráčame s dôverou do "nového neba a novej zeme" (porov. Zjv 21,4), obraciame dôverivý pohľad na tú, ktorá je pre nás znamením "istej nádeje a potechy".
Ó, Mária,
úsvit nového sveta,
Matka žijúcich,
tebe zverujeme vec života:
zhliadni, Matka, na nespočetné zástupy
detí, ktorým nie je dovolené prísť na svet,
chudobných, ktorí zápasia s ťažkosťami života,
mužov a žien - obetí neľudského násilia,
starých a chorých zabitých z ľahostajnosti
alebo z nepravého súcitu.
Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna
dokázali otvorene a s láskou ohlasovať
ľuďom našej doby
Evanjelium života.
Vypros im milosť, aby ho prijímali
ako stále nový dar,
aby pociťovali radosť a vďačnosť z jeho slávenia
po celý život,
vypros im odvahu, činné a vytrvalé
svedectvo o ňom,
aby mohli budovať
so všetkými ľuďmi dobrej vôle
civilizáciu pravdy a lásky
na česť a slávu Boha Stvoriteľa,
ktorý miluje život.

V Ríme, pri sv. Petrovi, dňa 25. marca 1995, na slávnosť Zvestovania Panny Márie, v sedemnástom roku môjho pontifikátu.

Ján Pavol II., pápež


POZNÁMKY
1 Výraz "Evanjelium života" sa ako taký vo Svätom písme nenachádza, ale správne zodpovedá podstate biblického posolstva.
2 Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 22.
3 Porov. Ján Pavol II., Enc. Redemptor hominis (4. marca 1979), 10: AAS 71 (1979), 275.
4 Porov. tamtiež, 14: AAS 71 (1979), 285.
5 Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 27.
6 Porov. List všetkým bratom v biskupskom úrade o "Evanjeliu života" (19. mája 1991): Insegnamenti XIV, 1 (1991), 1293-1296.
7 Tamtiež, cit. dielo, 1294.
8 Ján Pavol II., List rodinám Gratissimam sane (2. februára 1994) 4: AAS 86 (1994), 871.
9 Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 39: AAS 83 (1991), 842.
10 Č. 2259.
11 Porov. sv. Ambróz, De Noe, 26, 94-96: CSEL 32, 480-481.
12 Porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 1867 a 2268.
13 De Cain et Abel, II, 10, 38: CSEL 32, 408.
14 Porov. Kongregácia pre učenie viery, Inštrukcia o úcte k rodiacemu sa ľudskému životu a o dôstojnosti plodenia Donum vitae (22. februára 1987): AAS 80 (1988), 70-102.
15 Prejav počas modlitbového bdenia pred VIII. svetovým dňom mládeže (14. augusta 1993) II, 3: AAS 86 (1994), 419.
16 Ján Pavol II., Prejav k účastníkom vedeckého sympózia "Právo na život a Európa" (18. decembra 1987): Insegnamenti X, 3 (1987), 1446-1447.
17 Past. konšt. O Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 36.
18 Porov. tamtiež, 16.
19 Porov. sv. Gregor Veľký, Moralia in Job, 13, 23: CCL 143 A, 683.
20 Ján Pavol II., Enc. Redemptor hominis (4. marca 1979), 10: AAS 71 (1979), 274.
21 II. vatikánsky koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 50.
22 Vierouč. konšt. O Božom zjavení Dei verbum, 4.
23 "Gloria Dei vivens homo": Adversus haereses, IV, 20, 7: SCh 100/2, 648-649.
24 II. vat. koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 12.
25 Confessiones, I, 1: CCL 27, 1.
26 Exameron, VI, 75-76: CSEL 32, 260-261.
27 "Vita autem hominis visio Dei": Adversus haereses, IV, 20, 7: SCh 100/2, 648-649.
28 Porov. Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 38: AAS 83 (1991), 840-841.
29 Ján Pavol II., Enc. Sollicitudo rei socialis (30. decembra 1987), 34: AAS 80 (1988), 560.
30 Past. konšt. O Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 50.
31 List rodinám Gratissimam sane (2. februára 1994), 9: AAS 86 (1994), 878; porov. Pius XII., Enc. Humani generis (12. augusta 1950): AAS 42 (1950), 574.
32 "Animas enim a Deo immediate creari catholica fides nos retinere iubet": Pius XII., Enc. Humani generis (12. augusta 1950): AAS 42 (1950), 575.
33 II. vat. koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 50; porov. Ján Pavol II., apoštolská exhortácia Familiaris consortio (22. novembra 1981), 28: AAS 74 (1982), 114.
34 Homílie, II, 1: CCSG 3, 39.
35 Pozri napr. Žalmy 22 (21), 10-11; 71 (70), 6; 139 (138), 13-14.
36 Expositio Evangelii secundum Lucam, II, 22-23: CCL 14, 40-41.
37 Sv. Ignác Antiochijský, Ad Ephesios, 7, 2: Patres Apostolici, vyd. F. X. Funk, II, 82.
38 De hominis opificio, 4: PG 44, 136.
39 Porov. sv. Ján Damascénsky, De fide orthodoxa, 2, 12: PG 94, 920. 922, cit. sv. Tomášom Akvinským, Summa Theologiae, I-II, Prol.
40 Pavol VI., Enc. Humanae vitae (25. júla 1968), 13: AAS 60 (1968), 489.
41 Kongregácia pre učenie viery, Inštr. o úcte k rodiacemu sa ľudskému životu a o dôstojnosti plodenia Donum vitae (22. februára 1987), úvod, 5: AAS 80 (1988), 76-77; porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2258.
42 Didache, I, 1; II, 1-2; 5, 1 a 3: Patres Apostolici, vyd. F. X. Funk, I, 2-3, 6-9, 14-17; porov. List pseudo- -Barnabáša, XIX, 5: 90-93.
43 Porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2263-2269; porov. Katechizmus Tridentského koncilu, III, 327-332,
44 Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2265.
45 Porov. sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae, II-II, q. 64, a. 7; sv. Alfonz z Liguori, Theologia moralis, 1. III, tr. 4, c. 1 dub. 3.
46 Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2266.
47 Porov. tamtiež.
48 Č. 2267.
49 Porov. II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 12.
50 Porov. Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 27.
51 Porov. II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 25.
52 Kongregácia pre učenie viery, Dekl. o eutanázii Iura et bona (5. mája 1980), II: AAS 72 (1980), 546.
53 Ján Pavol II. Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1993), 96: AAS 85 (1993), 1209.
54 Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 51: "Abortus necnon infanticidium nefanda sunt crimina."
55 Porov. Ján Pavl II. Apoštolský list Mulieris dignitatem (15. augusta 1988), 14: AAS 80 (1988), 1686.
56 List rodinám Gratissimam sane (2. februára 1994), 21: AAS 86 (1994), 920.
57 Kongregácia pre učenie viery, Dekl. o umelom potrate (18. novembra 1974), 12-13: AAS 66 (1974), 738.
58 Porov. Kongregácia pre učenie viery, Inštr. o úcte k rodiacemu sa životu a o dôstojnosti plodenia Donum vitae (22. februára 1987), I, 1: AAS 80 (1988), 78-79.
59 Tamtiež, cit. dielo, 79.
60 Prorok Jeremiáš hovorí takto: "Pán prehovoril ku mne takto: 'Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil' (1, 4-5). Žalmista sa zasa obracia na Pána týmito slovami: "Od matkinho lona mám v tebe ochranu - od života matky si mojím ochrancom." (Ž 71 (70),6; porov. Iz 46,3; Jób 10,8-12; Ž 22 (21),10-11.) Aj evanjelista Lukáš v opise nezvyčajného stretnutia dvoch matiek Alžbety a Márie, ako aj oboch synov, Jána Krstiteľa a Ježiša, ešte skrytých v matkinom lone (porov. 1, 39-45) zdôrazňuje, že dieťa pociťuje prítomnosť Dieťaťa a prejavuje radosť.
61 Porov. Deklarácia o umelom potrate (18. novembra 1974): AAS 66 (1974), 740-747.
62 "Nenechaj zahynúť dieťa umelým potratom, ani ho nezabíjaj po narodení": V, 2: Patres Apostolici, vyd. F. X. Funk, I. 17.
63 Apológia za kresťanov, č. 35: PG 6, 969
64 Apologetikum, IX, 8: CSEL 69, 24.
65 Porov. Enc. Casti Connubii (31 decembra 1930), II: AAS 22 (193O), 562-592.
66 Prejav k účastníkom lekársko-biologickej únie sv. Lukáša (12. novembra 1944): Prejavy a rozhlasové posolstvá VI, (1944-1945), 191; porov. Prejav k účastníčkam Kongresu Katolíckej únie talianskych pôrodných asistentiek (29. októbra 1951), II: AAS 43 (1951), 838.
67 Enc. Mater et Magistra (15. mája 1961), 3: AAS 53 (1961), 447.
68 Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 51.
69 Porov. kán. 2350, § 1.
70 Kódex kanonického práva, kán. 1398; porov. aj Kanonický kódex východných cirkví, kán. 1450, § 2.
71 Porov. tamtiež, kán. 1329; podobne Kanonický kódex východných cirkví, kán. 1417.
72 Porov. Prejav k talianskym katolíckym právnikom (9. decembra 1972): AAS 64 (1972), 777; Enc. Humanae vitae (25. júla 1968), 14: AAS 60 (1968), 490.
73 Porov. II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 25.
74 Kongregácia pre učenie viery, Inštr. o úcte k rodiacemu sa ľudskému životu a o dôstojnosti plodenia... Donum vitae (22. februára 1987), I, 3: AAS 80 (1988), 80.
75 Porov. Charta práv rodiny (22. októbra 1983) art. 4 b: Tipografia Poliglotta Vaticana, 1983.
76 Kongregácia pre učenie viery, Dekl. o eutanázii Iura et bona (5. mája 1980) II; AAS 72 (1980), 546.
77 Tamtiež, IV, cit. dielo, 551
78 Porov. tamtiež.
79 Prejav k medzinárodnej skupine lekárov (24. februára 1957), 147; porov. Kongregácia pre učenie viery, Dekl. o eutanázii Iura et bona (5. mája 1980), III: AAS 72 (1980), 547-548.
80 Pius XII., Prejav k medzinárodnej skupine lekárov (24. februára 1957), III: AAS 49 (1957), 145.
81 Porov. Pius XII., Prejav k medzinárodnej skupine lekárov (24. februára 1957), III: AAS 49 (1957), 129-147; Kongregácia Svätého ofícia, Decretum de directa insontium occisione (2. decembra 1940): AAS 32 (1940), 553-554; Pavol VI., Posolstvo pre francúzsku televíziu: "Každý život je posvätný" (27. januára 1971): Insegnamenti IX (1971), 57-58; Prejav pre International College of Surgeons (1. júna 1972): AAS 64 (1972, 432-436; II. vat. koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 27.
82 Porov. II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 25.
83 Porov. sv. Augustín, De Civitate Dei I, 20: CCL 47, 22; sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae, II-II, q. 6. a 5.
84 Porov. Kongregácia pre učenie viery, Dekl. o eutanázii Iura et bona (5. mája 1980), I: AAS 72 (1980), 545; Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2282-283.
85 Epistula 204, 5: CSEL 57, 320
86 Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 18.
87 Porov. Ján Pavol II., Apošt. list Salvifici doloris (11. februára 1984), 14-24: AAS 76 (1984) 214-234.
88 Porov. Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 46: AAS 83 (1991), 850; Pius XII., Vianočné rozhlasové posolstvo (24. decembra 1944): AAS 37 (1945), 10-20.
89 Porov. Ján Pavol II., Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1993), 97 a 99: AAS 85 (1993), 1209-1211.
90 Kongregácia pre učenie viery, Inštr. o úcte k rodiacemu sa ľudskému životu a o dôstojnosti plodenia Donum vitae (22. februára 1987), III: AAS 80 (1988), 98.
91 Porov. II. vat. koncil, Dekl. o náboženskej slobode Dignitatis humanae, 7.
92 Porov. sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae, I-II, q. 96, a. 2.
93 Porov. II. vat. koncil, Dekl. o náboženskej slobode Dignitatis humanae, 7.
94 Enc. Pacem in terris (11. apríla 1963), II: AAS 55 (1963), 273-274; citovaný text je prevzatý z Pia XII., Rozhlasové posolstvo na slávnosť Turíc 1941 (1. júna 1941): AAS 33 (1941), 200. Na túto tému encyklika nadväzuje v poznámkach: Pius XI., Enc. Mit brennender Sorge (14. marca 1937): AAS 29 (1937), 159; Enc. Divini Redemptoris (19. marca 1937), III: AAS 29 (1937), 79; Pius XII., Vianočný rozhlasový prejav (24. decembra 1942): AAS 35 (1943), 9-24.
95 Enc. Pacem in terris (11. apríla 1963), cit. dielo 271.
96 Summa Theologiae, I-II, q. 93, a. 3, ad 2.
97 Tamtiež, I-II, q. 95, a. 2. Akvinský cituje aj sv. Augustína: "Non videtur esse lex, quae iusta non fuerit", De libero arbitrio, I, 5, 11: PL 32, 1227.
98 Kongregácia pre učenie viery, Deklarácia o umelom potrate (18. novembra 1974), 22: AAS 66 (1974), 744.
99 Porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 1753-1755; Ján Pavol II., Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1993), 81-82: AAS 85 (1993), 1198-1199.
100 In Iohannis Evangelium Tractatus, 41, 10: CCL 36, 363; porov. Ján Pavol II., Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1933), 13: AAS 85 (1933), 1144.
101 Apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (8. decembra 1975) 14: AAS 68 (1976), 13.
102 Porov. Rímsky misál, Modlitba celebranta pred sv. prijímaním.
103 Porov. sv. Irenej: "Omnem novitatem attulit, semetipsum afferens, qui fuerat annuntiatus", Adversus haereses, IV, 34, 1: SCh 100/2, 846-847.
104 Porov. sv. Tomáš Akvinský: "Peccator inveterascit, recedens a novitate Christi", In Psalmos Davidis lectura, 6,5.
105 De beatitudinibus, Oratio VII: PG 44, 1280.
106 Porov. Ján Pavol II., Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1993), 116: AAS 85 (1993), 1224.
107 Porov. Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 37: AAS 83 (1991), 840.
108 Porov. Vianočné posolstvo 1967: AAS 60 (1968), 40.
109 Pseudo-Dionýz Areopagita, O Božích menách, 6, 1-3: PG 4, 856-857.
110 Pavol VI., Pensiero alla morte (Myšlienky o smrti), Istituto Paolo VI, Brescia 1988, s. 24.
111 Ján Pavol II., homílie počas beatifikácie Izidora Bakanju, Alžbety Canori Mora a Jany Beretty Molla (24. apríla 1994) L'Osservatore Romano, poľské vyd. č. 6-7/1994 ss. 38-39.
112 Tamtiež.
113 In Matthaeum, hom. L, 3: PG 58, 508.
114 Porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 2372.
115 Ján Pavol II., Prejav na IV. medzinárodnej konferencii episkopátu latinskej Ameriky v Santo Domingo (12. októbra 1992), 15: AAS 85 (1993), 819.
116 Porov. Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 12; Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 90.
117 Ján Pavol II., Apoštolská exhortácia Familiaris consortio (22. novembra 1981), 17: AAS 74 (1982), 100.
118 Porov. II. vat. koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 50.
119 Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 39: AAS 83 (1991), 842.
120 Ján Pavol II., Prejav k účastníkom VII. sympózia európskych biskupov na tému "Súčasné postoje k narodeniam a smrti: výzva k evanjelizácii" (17. októbra 1989), č. 5: Insegnamenti XII, 2 (1989), 945. Biblická tradícia predstavuje deti ako Boží dar (porov. Ž 127 (126),3); aj ako znak požehnania pre človeka, ktorý chodí Božími cestami: (porov. Ž 128 (127),3-4).
121 Ján Pavol II., Enc. Sollicitudo rei socialis (30. decembra 1987), 38: AAS 80 (1988), 565-566.
122 Ján Pavol II., Apoštolská exhortácia Familiaris consortio (22. novembra 1981), 85: AAS 74 (1982), 188.
123 Pavol VI., Apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (8. decembra 1975), 18: AAS 68 (1976), 17.
124 Porov. tamtiež, 20, cit. dielo 18.
125 Porov. II. vat. koncil, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 24.
126 Porov. Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 17: AAS 83 (1991), 814; Enc. Veritatis splendor (6. augusta 1993), 95-101: AAS 85 (1993), 1208-1213.
127 Ján Pavol II., Enc. Centesimus annus (1. mája 1991), 24: AAS 83 (1991), 822.
128 Ján Pavol II., Apoštolská exhortácia Familiaris consortio (22. novembra 1981), 37: AAS 74 (1982), 128.
129 List o ustanovení Svetového dňa chorých (13. mája 1992), 2: Insegnamenti XV, 1 (1992), 1410.
130 Porov. II. vat. koncil. Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 35; Pavol VI., Enc. Populorum progressio (26. marca 1967), 15: AAS 59 (1967), 265.
131 Porov. Ján Pavol II., List rodinám Gratissimam sane (2. februára 1994), 13: AAS 86 (1994), 892.
132 Ján Pavol II., Motu proprio Vitae mysterium (11. februára 1994), 4: AAS 86 (1994), 386-387.
133 Koncilové posolstvo ľudstvu (8. decembra 1965): Ženám.
134 Ján Pavol II., Apoštoský list Mulieris dignitatem (15. augusta 1988), 18: AAS 80 (1988), 1696.
135 Porov. Ján Pavol II., List rodinám Gratissimam sane (2. februára 1994), 5: AAS 86 (1994), 872.
136 Ján Pavol II., Prejav k účastníkom vedeckého sympózia "Právo na život a Európa" (18 decembra 1987): Insegnamenti X, 3 (1987), 1446.
137 Posolstvo na Svetový deň pokoja 1977: AAS 68 (1976), 711-712.
138 Bl. Guerico d'Igny, In assumptione B. Mariae, Sermo I, 2: PL 185, 188.
139 II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 5.
140 Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, 22.
141 Rímsky misál, Sekvencia na Veľkonočnú nedeľu.
142 II. vat. koncil, Vierouč. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 68.