ANTIKONCEPCIA - KBS (1.časť)
Pastoračný a evanjelizačný plán
katolíckej cirkvi na Slovensku
2001 - 2006
OBSAH
Skratky
Predslov
Úvod
1. CIRKEV A SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU
1.1 CIRKEV A ŠTÁT
1.2 SOCIÁLNA SITUÁCIA VERIACICH
1.3 HOSPODÁRSKO-MATERIÁLNE ZABEZPEČENIE CIRKV
1.4 VZŤAH VEDY, VIERY A KULTÚRY
1.5 ŠKOLY - VZDELÁVANIE
1.6 MASMÉDIÁ - PROSTRIEDKY SPOLOČENSKEJ KOMUNIKÁCIE
2. BOŽÍ ĽUD
2.1 SLUŽBA BISKUPOV
2.2 POSLANIE KŇAZOV
2.3 PRÍNOS INŠTITÚTOV ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA A SPOLOČNOSTÍ APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA
2.4 ÚČASŤ VŠETKÝCH POKRSTENÝCH VERIACICH NA POSLANÍ CIRKVI
2.5 HNUTIA A INÉ ZDRUŽENIA LAIKOV
3. FARNOSŤ
3.1 PASTORÁCIA A EVANJELIZÁCIA FARSKÉHO SPOLOČENSTVA
3.2 SLUŽBA OHLASOVANIA
3.3 KATECHÉZA
3.4 POSVÄTNÁ LITURGIA
3.5 DIAKONIA
3.6 ĽUDOVÉ A SVETOVÉ MISIE, VEREJNÁ EVANJELIZÁCIA
4. RODINA A VÝCHOVA
4.1 MANŽELSTVO A RODINA
4.2 VÝCHOVA DETÍ
4.3 MLÁDEŽ A EVANJELIZÁCIA
4.4 PASTORÁCIA UNIVERZITNEJ MLÁDEŽE
4.5 STAROSTLIVOSŤ O SENIOROV
5. EKUMENIZMUS A DIALÓG
5.1 ĽUDIA BEZ NÁBOŽENSKEJ VIERY
5.2 SEKTY
5.3 DIALÓG SO ŽIDMI
5.4 DIALÓG S MOSLIMMI
5.5 EKUMENIZMUS
6. ZVLÁŠTNE SKUPINY A ČINNOSTI
6.1 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY
6.2 RÓMOVIA
6.3 OZBROJENÉ ZLOŽKY - ARMÁDA A POLÍCIA
6.4 PASTORÁCIA POSTIHNUTÝCH
6.5 PASTORÁCIA ZÁVISLÝCH
6.6 PASTORÁCIA VÄZŇOV
6.7 PASTORÁCIA PÚTNIKOV A MIGRANTOV
6.8 PASTORÁCIA SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ
Záver
Skratky
AA - Anonymní abstinenti
AG - Ad Gentes
CCEO - Codex canonum ecclesiarum orientalium
CIC - Codex iuris canonici
DNS - Duchovná a náboženská služba v armáde
ECAV - Evanjelická cirkev augsburského vyznania
EN - Evangelii Nuntiandi
ERC - Ekumenická rada Cirkvi
Ex - Exodus
GS - Gaudium et Spes
ChL - Christifideles Laici
Jn - Evanjelium podľa Jána
kán. - kánon
KBS - Konferencia biskupov Slovenska
KKC - Katechizmus katolíckej cirkvi
KN - Katolícke noviny
Kol - Kolosanom
LG - Lumen Gentium
Lk - Evanjelium podľa Lukáša
MF SR - Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Mt - Evanjelium podľa Matúša
NMI - Novo millenio ineunte
OT - Optatam totius
1 Pt - Prvý Petrov list
PO - Presbyterorum ordinis
RFIS - Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis
SAV - Slovenská akadémia vied
Sir - Kniha Sirachovcova
SRo - Slovenský rozhlas
SSV - Spolok svätého Vojtecha
STV - Slovenská televízia
TK KBS - Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska
UR - Unitatis Redintegratio
VDK - V Všeobecné direktórium pre katechézu
Z. z. - Zbierka zákonov
Zb. - Zbierka
Zjv - Kniha Zjavenia
Predslov
Diecézni biskupi na Slovensku, povzbudení apoštolským listom Jána Pavla II. Nuovo millenio ineunte čl. 29, sa rozhodli načrtnúť etapy budúcej cesty pastoračnej a evanjelizačnej činnosti vo svojich diecézach a po spoločných konzultáciách ich uviesť do súladu s plánmi susedných diecéz. Koordináciou prác na Pastoračnom a evanjelizačnom pláne katolíckej cirkvi na Slovensku bol na zasadaní KBS v dňoch 22. – 24. marca 2000 na Donovaloch poverený Mons. Bober, ktorý pozval k spolupráci vyše päťdesiat odborníkov a ustanovil osemčlennú redakčnú skupinu, zloženú z piatich kňazov a troch laikov, s úlohou komunikovať s ostatnými spolupracovníkmi a pripraviť návrh textu.1 Pastoračné priority v tomto pláne sú stanovené takto:
a) Dôraz je na obrátenie a svätosť ako centrálny princíp pastoračného plánovania; pretože „spýtať sa katechumena: Chceš byť pokrstený? znamená spýtať sa: Chceš byť svätý? (porov. NMI 30). Z tohto princípu vyplýva, že sa kresťanské spoločenstvá musia stať pravými školami modlitby. Evanjelizácia sa netýka len „malej skupiny špecialistov , ale je zodpovednosťou a „každodennou povinnosťou všetkých spoločenstiev a skupín . Z tohto aspektu treba vidieť aj sviatostnú pastoráciu, počúvanie a zvestovanie Božieho slova.
b) Ďalšou základnou prioritou je prikázanie lásky (porov. Jn 13,34), ktorého viditeľným výrazom je spoločenstvo (koinonia, communio). To je veľká výzva, ktorá v tomto tisícročí stojí pred nami: „pretvoriť Cirkev v domov a školu spoločenstva (porov. NMI 43). S tým je spojený dôraz na spiritualitu spoločenstva ako základný princíp formácie veriacich, rehoľníkov, pastoračných spolupracovníkov aj vysvätených nositeľov úradu. „Spiritualita spoločenstva znamená predovšetkým zamerať pohľad srdca na tajomstvo Najsvätejšej Trojice, ktorá prebýva v nás a ktorej svetlo máme vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás. (NMI 43).
c) Ďalšie dôrazy sú „vzájomné počúvanie medzi pastiermi a veriacimi bez umenšenia autority pastierov; dialóg, misie, ekumenizmus, činorodá láska ku všetkým, najmä na pomoc odkázaným.
Na týchto základoch je postavený Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku. Je pokusom pretlmočiť víziu diecéznych biskupov zosúladenú s návrhmi susedných diecéznych spoločenstiev do konkrétnych pastoračných a evanjelizačných odporúčaní.
Plán sa delí na 6 častí a 33 tém. Po zhodnotení postavenia Cirkvi na území Slovenskej republiky sa zapodieva úlohami, ktoré majú všetci pokrstení v Božom ľude a pastoráciou i evanjelizáciou farského spoločenstva. Ďalej sa bližšie zapodieva problematikou rodiny a výchovy, ekumenizmom a pastoračnou i evanjelizačnou činnosťou vo zvláštnych skupinách.
Dohodnutá metóda na vypracovanie Pastoračného a evanjelizačného plánu obsahuje predovšetkým krátke zhodnotenie prítomnej situácie (pozitívne i negatívne aspekty), potom stanovenie cieľov a návrh odporúčaní (prostriedkov na dosiahnutie cieľov).
Všeobecná situácia a úlohy cirkvi na Slovensku
Cirkev na Slovensku v rokoch 1950 - 1990 prešla obdobím útlaku. Niektorí jej členovia zlyhali, ale Cirkev ako celok zachovala vernosť k Evanjeliu a Svätému Otcovi a zo skúšky vyšla očistená a posilnená statočnosťou svojich vyznavačov a mučeníkov. Vo zverejnení ich svedectva je ešte veľa podlžností. Jestvuje však nemálo publikovaných svedectiev o tomto období a začal sa proces blahorečenia dvoch biskupov – mučeníkov, Jána Vojtaššáka a Petra Pavla Gojdiča.
Jestvujú početné a úspešné evanjelizačné i pastoračné iniciatívy kňazov aj laikov zapojených do práce Cirkvi, cítiť pozitívny vplyv reholí, sekulárnych inštitútov a cirkevných hnutí.
Pred 50 rokmi veriaci po celý život dostávali výrazné impulzy na duchovný rast. V tých podmienkach bola dostačujúca pastorácia, pozostávajúca z vyučovania detí, kázania a vysluhovania sviatostí a misie sa týkali len zámorských krajín.
V súčasnosti je situácia úplne iná. Len malé percento populácie navštevuje bohoslužby pravidelne (v Bratislave 8-9% sa zúčastňuje nedeľnej sv. omše, z toho asi 1/3 pristupuje k sv. prijímaniu - celoslovenský priemer je o niečo vyšší). Verejná mienka a zákony nerešpektujú kresťanské zásady. Na veriacich neustále pôsobia negatívne, protináboženské vplyvy (sekty, rozvody, konzumné zmýšľania, propagácia antikoncepcie, potratov a homosexuality atď.). Väčšina rodín neplní výchovnú a evanjelizačnú funkciu. Sexuálna výchova je často navádzaním na sex, nehovoriac o tlači a televízii. Náboženská nevedomosť detí, mládeže a mladých dospelých je alarmujúca. Zoči-voči tejto situácii sa pýtame: Čo od nás očakáva Boh? „Čo Duch hovorí Cirkvám ? (Zjv 2,7).
Posledné desaťročia nás pripravili o mnohé istoty a prostriedky, ale naučili nás spoliehať sa na toho, ktorý „mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených (Lk 1,52), komu „nič nie je nemožné (Lk 1,37). V tejto dôvere pristupujeme k novým problémom našej doby. Súčasný, „postmoderný človek odmieta všeobecne platné normy a záväzné dogmy, ale je prístupný pre autentickú skúsenosť, svedectvo a živé spoločenstvo – touto cestou môže dospieť k večným pravdám Evanjelia. Táto situácia nás vyzýva, aby sme sa stali misionárskou cirkvou, ktorá vie, že „úloha ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom je ... vlastné povolanie Cirkvi (porov. EN 14). Usilujúc sa o novú evanjelizáciu, dúfame, že Slovensko vďaka svojej viere môže zohrať v sekularizovanej Európe nemalú úlohu.
Naším cieľom z aspektu Cirkvi je:
Misijná Cirkev ako jednotou Najsvätejšej Trojice zhromaždený ľud (porov. LG 4), charakterizovaná skutočnosťami: communio, missio, dialóg, kolegialita, synodálna autorita, svedectvo bratskej lásky, spolupráca so spoločenstvami, inštitútmi zasväteného života a cirkevnými hnutiami.
Z aspektu farnosti: Farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev, ktoré žijú z Evanjelia a evanjelizujú, pretože „communio je súčasne prameňom aj ovocím poslania (ChL 32). Z aspektu jednotlivcov: priorita obrátenia a povolania ku svätosti, zodpovednosť za svedectvo a vyznávanie viery, spoločenstvo s pápežom a biskupom ako základ jednoty, účasť na posväcovacej úlohe Cirkvi, angažovaná prítomnosť laikov v ľudskej spoločnosti a ich zapojenie do evanjelizačnej služby (porov. EN 59; AG 35).
Na nasledujúcich stránkach v jednotlivých témach sa pokúsime pretlmočiť našu predstavu o pastoračnom a evanjelizačnom živote cirkvi na Slovensku v období rokov 2001 – 2006 tak, aby sa mohli naplniť vyššie spomenuté ciele.
Časť prvá
1. CIRKEV A SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU
1.1.1 Situácia
A) Vzťah medzi štátom a Cirkvou je v celom svete veľmi dynamický. Trvá 2000 rokov a pozná rozličné formy od cézaropapizmu po pápežský štát. Keďže Slovensko je mladý demokratický štát, aj formy spolupráce a vzťahu medzi Cirkvou a štátom sú poznačené začiatočnými úsiliami rovnako ako aj tradíciami, ktoré nás spájajú s európskou kultúrou.
B) Štát a Cirkev sa od seba odlišujú svojim pôvodom, zameraním a poslaním. Štát je prirodzenou inštitúciou, Cirkev patrí k nadprirodzenému poriadku. Cieľom štátu je rozvoj pozemského spolocného dobra, cieľom Cirkvi je spása človeka. Ústava štátu a štátna forma podlieha dejinným zmenám. Cirkev však má hierarchické usporiadanie od samého Krista. Na rozdiel od štátnych a politických foriem Cirkev nie je len organizácia, ale je predovšetkým spoločenstvom veriacich, ktorých na istom území reprezentuje biskup.
C) Konštitúcia Druhého vat. koncilu Gaudium et spes vyzýva na dialóg, otvorenosť voči svetu a “zdravú spoluprácu“ medzi štátom a Cirkvou, lebo sú na svojom vlastnom poli pôsobnosti nezávislé a samosprávne. Ale súčasne, hoci Cirkev používa časné prostriedky, neskladá svoju nádej do výsad, ktoré jej poskytuje občianska vrchnost.
D) Cirkev a štát sú vo svojich oblastiach samostatné a nie sú si navzájom podriadené: ani Cirkev štátu, ani štát Cirkvi. Sú však navzájom previazané, skrze službu tomu istému človeku.
E) Slovenská republika garantuje náboženskú slobodu nielen najvyšším zákonom - Ústavou, ale aj Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, ako aj zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností.
1.1.2 Ciele
Štát a Cirkev majú mať spoločný cieľ: dobro človeka. Pôsobenie štátu je v oblati materiálnej a pôsobenie Cirkvi v oblasti duchovnej. Koordinácia a spolupráca je nutná. Deje sa prostredníctvom konkrétnych ľudí, členov oboch spoločenstiev, ktoré sa navzájom prenikajú.
Na Slovensku je cieľom spolupráce štátu a Cirkvi morálna a duchovná obroda národa, rodiny, charitatívna činnosť, výchova a vzdelávanie ako aj vnášanie kresťanských princípov dialógu, tolerancie i solidarity do všetkých oblastí spoločenského a verejného života.
1.1.3 Odporúčania
a) naďalej rozvíjať spoluprácu medzi Cirkvou a štátom v duchu nezávislosti, slobody a samostatného riadenia svojich záležitostí;
b) aplikovať Zmluvu medzi Svätou Stolicou a Slovenskou Republikou do praxe a konkretizovať navrhované dodatky;
c) usilovať sa o to, aby vzájomný vzťah bol vždy právne definovaný. Iba pri zaručenej slobode náboženstva a Cirkvi na jednej strane a pri svetonázorovej neutralite štátu na druhej strane je možná koordinácia a spolupráca;
d) na úrovni KBS jednotne postupovať vo vzťahu k štátu pri prejednávaní konkrétnych zmluvných i zákonných vzťahov;
e) pre katolícku Cirkev získať možnosť pripomienkovať návrhy legislatívnych noriem;
f) viesť dialóg a apelovať, vyzývať na spoločenskú diskusiu, rokovať s vládou;
g) vyjadrovať sa k ľudským právam občanov, zastať sa ich, upozorňovať predstaviteľov štátu na eventuálne chyby a vystríhať ich pred prípadným nemorálnym konaním;
h) povzbudzovať veriacich, aby rozlišovali medzi tým, čo konajú ako kresťania vo svojom vlastnom mene a čo konajú spoločne so svojimi pastiermi v mene Cirkvi;
i) usilovať sa o podporu zo štátnych dotácií vo svojej vonkajšej činnosti pri budovaní spoločnosti;
j) Cirkev na Slovensku si je vedomá toho, že má čo poskytnúť súčasnému svetu. Niečo, čo prevyšuje všetky hodnoty: milosť a život zmŕtvychvstalého Krista, ktorý ponúka nádej a zmysel života.
1.2 Sociálna situácia veriacich
1.2.1 Situácia
A) Cestou Cirkvi je človek v celej jeho bytostnej štruktúre. Popri starostlivosti o duchovné dobrá Cirkev nikdy nezabúdala ani na sociálno-materiálne položenie človeka. Tieto dve skutočnosti sú navzájom prepojené.
B) Sociálna situácia veriacich zodpovedá prierezu sociálnej situácie celej slovenskej spoločnosti. Medzi veriacimi nachádzame ľudí celého spektra od tých najchudobnejších až po tých najmajetnejších. V najhoršej sociálnej situácii sú ľudia v dôchodkovom veku s nízkymi príjmami, dlhodobo chorí, rodiny s väčším počtom detí, ako aj ľudia postihnutí nezamestnanosťou. O niektoré z týchto skupín sa starajú Diecézne charity, ktoré však nie sú schopné pokryť základné potreby všetkých a v plnom rozsahu. Absentuje prítomnosť farských charít, aspoň vo väčších obciach.
C) Pozitívnym znakom je pomerne stála ochota veriacich - bez ohľadu na ich sociálnu situáciu - podporovať „bonum commune či už finančne, formou rôznych zbierok, alebo „priložením ruky k dielu hlavne ak ide o brigády na cirkevných projektoch.
D) Negatívnym znakom je nízke povedomie spoluzodpovednosti za veci verejné a oddeľovanie ekonomicko-politickej oblasti od viery a morálnych princípov. Z toho vyrastá neochota veriacich vstupovať a podieľať sa na riadení vecí verejných a tak riešiť príčiny problémov namiesto ich dôsledkov. Ľudia už neveria politikom. Mnohí z dôvodu osobnej dezorientácie, mnohí pre roztrieštenosť politickej scény. Veľa ľudí odmieta ísť voliť. Indiferentnosť voči politikom vyplýva aj z neustáleho zdražovania, nespravodlivej privatizácie a pod.
E) Negatívnym znakom dnešnej doby je nezamestnanosť, práca „načierno , ako aj odmietanie práce, alebo jej chápanie len ako nutného zla.
F) Sociálne vzťahy zahŕňajú zamestnávateľov, podnikateľov ako aj zamestnancov. Vzájomné vzťahy týchto skupín často potierajú ľudskú dôstojnosť.
G) Negatívom je aj slabá angažovanosť kresťanov v otázkach sociálneho učenia Cirkvi. Absentuje tu formácia veriacich cez príhovory, stretnutia, prednášky v rámci farností – takmer akoby sa duchovenstvo vyhýbalo týmto problémom. Dôvodom tejto skutočnosti je zrejme aj slabý rozhľad väčšiny kňazov v oblasti sociálneho učenia Cirkvi, ktoré sa začalo na slovenských teologických fakultách vyučovať pred necelými 10 rokmi, čo znamená, že len posledné generácie mladých kňazov dostali aké - také základy v tejto oblasti. Mlčanlivosť v sociálnych otázkach, ako aj životný štandard duchovenstva vytvára priepasť medzi klérom a veriacimi. Veriaci zaraďujú klérus k mocným a majetným tohoto sveta, ktorí majú len malý záujem o sociálne položenie jednoduchých ľudí.
1.2.2 Ciele
Prvoradým cieľom pastoračnej a evanjelizačnej činnosti Cirkvi na Slovensku v sociálnej oblasti je permanentná formácia veriacich na poli sociálneho učenia, ako aj zvýšenie starostlivosti o ohrozené skupiny veriacich cez farské charity.
1.2.3 Odporúčania
a) monitorovať súčasnú politickú s spoločenskú situáciu vlastnými cirkevným výskumnými inštitútmi;
b) dôsledne predstavovať sociálnu náuku Cirkvi veriacim cez katechézy, homílie, prednášky, stretnutia, atď.;
c) usilovať sa o stálu formácia politikov, podnikateľov, členov odborových organizácií, aspoň tých, ktorí majú kresťanský charakter, alebo názov(napr. duchovné cvičenia, okrúhle stoly, semináre, panelové diskusie);
d) mediálne reagovať na politicko-ekonomické dianie na Slovensku, t.z. komentovať jednotlivé postoje vlády, parlamentu, politiky, alebo aj hospodárskych udalostí, nielen v mene Cirkvi, ale aj individuálne;
e) publikovať morálno-etické komentáre k niektorým kontroverzným otázkam;
f) spolupracovať s akademickou pôdou – vstupovať aj na štátne univerzity a pri rozličných katedrách a fakultách oboznamovať študentov so sociálnym učením Cirkvi. Takmer každá fakulta tej ktorej univerzity má dnes katedru marketingu a manažmentu;
g) zvýšiť sociálne povedomie kňazov či už prostredníctvom rekolekcií, alebo formou jednodňových seminárov na konkrétne témy z oblasti sociálneho učenia Cirkvi; h) vyčleniť konkrétnych kňazov na špeciálnu pastoráciu tak ako sa to koná v armáde;
i) tvorba farských alebo aspoň dekanátnych charít na báze dobrovoľnosti pre službu v rámci farnosti;
j) v rámci dekanátov vytvoriť „sociálnu radu , ktorá by v duchu sociálneho učenia Cirkvi reagovala na dianie v regióne, oblasti, farnosti; k) pripomínať veriacim živnostníkom a podnikateľom morálnu povinnosť platiť spravodlivé dane.
1.3 Hospodársko - materiálne zabezpečenie Cirkvi
1.3.1 Situácia
A) Cirkev sa stará o hospodársko-materiálne zabezpečenie preto, aby mohla vykonávať činnosti jej vlastné: prinášať ľuďom evanjelium, šíriť vieru, lásku a poskytovať pomoc. Na Slovensku je finančný stav Cirkvi silno ovplyvňovaný štátom a zákonmi, ktoré mnohokrát mali diskriminujúci charakter.
B) V roku 1949 vyšiel zákon, ktorý finančne a hospodársky zabezpečí cirkvi a náboženské spoločnosti v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. Tento zákon bol novelizovaný až po nežnej revolúcii zákonom č. 16/1990 Zb. a zákonom č. 522/1992 Zb.
C) Na základe týchto zákonov Národná rada Slovenskej republiky každoročne schvaľuje v zákone o štátnom rozpočte účelovo určené finančné prostriedky pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Správcom týchto finančných prostriedkov je Ministerstvo kultúry SR – cirkevný odbor, ktorý uvedené finančné prostriedky rozpisuje pre potreby jednotlivých cirkví a náboženských spoločností a na účely ich použitia. Prihliada sa pritom na to, aby boli predovšetkým v plnej výške zabezpečené platy duchovných v súlade s nariadením vlády č. 578/1990 Zb. v znení nariadenia vlády č. 187/1997 Z.z.
D) Finančné prostriedky na prevádzku ústredí cirkví a náboženských spoločností, dostávajú cirkvi od MK-SR vo forme mesačných príspevkov podľa limitu stanoveného MF-SR. Nedostatkom priameho financovania cirkví zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva kultúry SR v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. je, že nevyjadruje dostatočne zmenu vzťahu štátu a cirkví po roku1989 a navodzuje dojem, že štát chce naďalej blokovať ekonomickú základňu cirkví, a priznaním štátnych platov viazať duchovných priamo na štát.
E) V rokoch 1991-1993 poskytoval štát zo svojho rozpočtu aj finančné prostriedky na stavby a opravy sakrálnych objektov vo vlastníctve cirkví a reholí, ako aj na zakúpenie a inštaláciu elektronických signalizačných zariadení na ochranu hnuteľných sakrálnych pamiatok. Maximálna výška príspevku dosahovala 70 % z výšky rozpočtových nákladov, ostatné prostriedky si cirkvi zabezpečovali z vlastných zdrojov. V ďalších rokoch už neboli cirkvám poskytnuté takmer žiadne kapitálové príspevky.
F) Na opravy vzácnych sakrálnych objektov, tvoriacich významnú súčasť národného kultúrneho dedičstva občas prispieva Štátny fond kultúry Pro Slovakia.
G) Štát finančne zabezpečuje prostredníctvom Ministerstva školstva SR prevádzku cirkevných škôl, ako aj platy učiteľov náboženstva v štátnych školách, čiže katechétov.
H) Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že v zmysle § 10 zákona č. 282/1993 Z.z. uhrádza štát náklady spojené so zameriavaním nehnuteľností, vydávaných cirkvám. Pri dani z príjmov právnických osôb sú od dane oslobodené všetky výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od základu dane fyzických osôb, ako aj právnických osôb zasa možno odpočítať hodnotu darov, poskytnutých na humanitné, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti v zákonom stanovenej výške.
Od dane z pozemkov sú oslobodené pozemky, tvoriace jeden funkčný celok so stavbou alebo jej časťou slúžiacou ako úradovne osôb, ktoré sú poverené duchovnou správou registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od tejto dane sú oslobodené pozemky, na ktorých sú zriadené cintoríny. Od dane zo stavieb sú oslobodené stavby a ich časti, slúžiace výhradne na vykonávanie náboženských obradov, stavby a ich časti slúžiace na úradovne osôb, ktoré sú poverené duchovnou správou registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od dane z dedičstva a dane z darovania sú oslobodené aj dedičstvá a dary na rozvoj štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
I) Za podmienok stanovených vyhláškou č. 17/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov sa od dovozného cla oslobodzujú náboženské predmety a dary pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Úkony, súvisiace s reštitúciami majetku, sú oslobodené od správnych a súdnych poplatkov.
J) Za pozitívne možno označiť aj to, že na vrátených majetkoch sa v mnohých farnostiach veriaci na čele s kňazmi ochotne podujali opravovať: kostoly, fary, rôzne cirkevné budovy a školy. Diecézam sa podarilo obnoviť činnosť kňazských seminárov a opraviť či postaviť ich priestory. Zriadené boli mnohé cirkevné základné a stredné školy, v roku 2000 i Katolícka univerzita. Bola obnovená slobodná činnosť rehoľných spoločností a mnohých laických hnutí. To všetko sa mohlo uskutočniť vďaka štedrým dobrodincom zo Slovenska i zo zahraničia.
K) Negatívom bolo a je, že objekty a majetky boli Cirkvi vrátené vo veľmi zlom stave, neudržiavané, ba zámerne ničené odovzdávajúcim subjektom. Mnohé majetky Cirkvi vrátene neboli. Cirkev, aby rozbehla svoju činnosť v spomínaných oblastiach sa musela najskôr sústrediť s vypätím mnohých síl na opravu, resp. vybudovanie potrebného zázemia. Ešte i dnes po 10 rokoch úsilia je mnoho práce pred nami. Ťažkosti sú v najmä v tých oblastiach, kde kontinuita činností bola úplne pretrhnutá. Negatívne možno tiež hodnotiť, že mnohé veci sa premeškali, často azda z nedostatku síl a skúseností. Hospodársky život farností a ostatných cirkevných spoločenstiev je neustále náročnejší narastajúcimi nákladmi a stále sa zhoršujúcou ekonomickou situáciou najmä jednoduchých ľudí, ktorí tvoria väčšinu veriacich v kostoloch.
L) Negatívne treba hodnotiť to, že príjmy z nájmov podliehajú dani z príjmov. Okrem toho financovanie cirkevných škôl je nedostatočné a absolútne nevyhovujúci je systém odmeňovania duchovných v jednotlivých kategóriách (súčasná úroveň platu kaplána 5080.-Sk je skoro na úrovni minimálnej mzdy 4400.-Sk). Nulové je aj financovanie opráv a údržby pamiatkových sakrálnych objektov zo strany štátu.
1.3.2 Ciele
Cieľom finančného, ekonomického a hospodárskeho spravovania v Cirkvi je vytvorenie podmienok na to, aby mohla plniť poslanie jej vlastné. Na Slovensku je potrebné doriešiť otázku financovania Cirkvi.
Služba ohlasovania, ako aj liturgie a diakonie vyžaduje primerané ekonomické zázemie. Všetci zamestnanci Cirkvi – ak majú zodpovedne vykonávať svoje povinnosti a úlohy – potrebujú adekvátny plat. Okrem toho štát a spoločnosť kladie na Cirkev vysoké požiadavky: duchovná a morálna obnova národa, charita, školstvo, mediálna činnosť atď. V tomto zmysle je nateraz na Slovensku potrebná spolupráca so štátnymi orgánmi, ktoré môžu napomôcť zlepšeniu ekonomickej situácie Cirkvi, prípadne podporiť konkrétne dobre pripravené a prezentované projekty.
1.3.3 Odporúčania
a) Z hľadiska vnútorného života Cirkvi je naďalej potrebné rozvíjať účelové fondy na zabezpečenie aktivít v jednotlivých diecézach (fond pre masmédia, fond pre katechetické centrá, fond na ochranu majetku)
b) Vo vzťahu k štátu by bolo vhodné vytvoriť orgán KBS ako profesionálny team odborníkov, ktorého zástupcovia by priamo vypracovali a navrhovali zmeny, na príslušnom ministerstve ich prejednávali a mali prístup na rokovanie parlamentných výborov pre legislatívu.
Domnievame sa, že je potrebné zachovať stav, aby štát:
c) v rámci zmiernenia krívd, ktoré boli spáchané voči cirkvám a náboženským spoločnostiam, ich oslobodil od dane z príjmov bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádzajú (predaj majetku, podnikateľskej činnosti, nájmu a pod.);
d) aj naďalej poskytoval osobné požitky duchovným registrovaných cirkví, tak aby ich platy boli podobné ako v školstve alebo zdravotníctve;
e) prispieval na nevyhnutné potreby prevádzky ústredí cirkví;
f) prispieval v nevyhnutnej miere na pastoračnú, formačnú a evanjelizačnú činnosť laikov v Cirkvi;
g) zákonnou úpravou spoločnej starostlivosti o kultúrne dedičstvo zabezpečil poskytovanie povinného štátneho príspevku na údržbu a opravy kultúrnych pamiatok (napr. 50-60% z rozpočtu akcie);
h) garantoval daňové zvýhodnenie darov (účasť občanov na materiálnom zabezpečení cirkví);
i) zabezpečil definitívne vysporiadanie majetku odňatého cirkvám v minulosti;
j) v dostatočnej miere prispieval na financovanie potrebnej účasti cirkví vo verejnej sfére (školstvo, zdravotníctvo, armáda, väznice, masmédiá a pod.).
1.4 Vzťah vedy, viery a kultúry
1.4.1 Situácia
A) Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio (1998) vyzýva vedcov, aby sa pridali k filozofom a teológom v ich pátraní po trvalo platnej pravde, ktorá presahuje odbornú špecifičnosť každej jednotlivej oblasti vedeckého výskumu a hľadá odpovede na základné otázky ľudskej existencie. To vyžaduje medziodborovú kooperáciu, bez ktorej hrozí nebezpečenstvo nekompetentných zásahov do „cudzej problematiky a dochádza k nedorozumeniam.
B) V súčasnosti už totiž pastoračné a evanjelizačné úsilie Cirkvi nevystačí len s náboženskými vedomosťami, pretože verejnosť, najmä neveriaca, nie je ochotná jednoducho akceptovať „zjavené pravdy a z pomerne pestrej ponuky rozličných duchovných „pokrmov si zvyčajne selektuje ten, ktorý mu momentálne najviac „chutí . Tu pomôže šírenie serióznej vedeckej osvety tak v sekulárnej verejnosti ako aj v oblasti duchovenstva a ostatných osôb aktívne pôsobiacich v evanjelizácii. Moderná veda je schopná poskytnúť v tomto smere veľmi cenné poznatky.
C) Existuje nespochybniteľná súčinnosť humanitných, prírodných vied, filozofie a teológie. Veda môže pomáhať teológom vymaniť sa zo všeobecne vžitých schém a antropomorfných zjednodušení, teológia a filozofia zas môžu pomáhať vedám rozlíšiť vedecký a teologický jazyk a terminológiu a varovať ich pred unáhlenými filozofickými či teologickými závermi.
D) V tomto smere u nás na Slovensku existujú značné skúsenosti zo sympózií a vedeckých konferencií (niektoré siahajú až pred rok 1989) a to hlavne v bratislavskej a košickej komunite vedeckých pracovníkov.
E) Za pozitívne možno označiť:
- Relatívne dobrý stav vedy, najmä v prírodných vedách
- Existencia cirkevného školstva a Katolíckej univerzity
- Rozmach náboženskej literatúry po r. 1989
- Spolupráca teológov a vzdelaných laikov, ktorí si rozumejú vo vzťahoch vedy a viery
F) Negatíva - Dedičstvo obdobia komunizmu, ktorým trpí celá spoločnosť a ktoré sa vo vzťahoch vedy a viery prejavuje akoby nezlučiteľné
- Myslenie poznačené triednym bojom, pri ktorom inak zmýšľajúci je nepriateľom
- Nedostatočná vedomosť vo veciach viery
1.4.2 Ciele
Vyvolať nový pohyb smerom k jednote medzi tými, čo hľadajú pravdu v hĺbkach ľudskej duše, v hĺbkach ľudskej skúsenosti i histórie a medzi tými, čo tú pravdu hľadajú v tajomstvách prírody. Je to jednota, ktorá nie je založená na tvrdeniach, ale na otvorenosti, nie na ovládaní, ale na pokore a láske;
Ukázať veriacim i neveriacim, že rozum a tvorivé schopnosti človeka sú obrazom Boha v človeku a že veda i viera vedú spoločne k poznaniu Božej lásky k nám;
Prostredníctvom poznávania a tvorivosti otvárať oči slepým a odhaľovaním tajomstiev stvorenstva ukázať zmysel, spôsob a ciele existencie človeka;
Prinavrátiť človeku zmysel pre krásu, vznešenosť a úžas nad Stvoriteľom, ktorý nás cez tento nedokonalý svet povoláva k večnej radosti.
1.4.3 Odporúčania
a) naďalej podporovať dialóg medzi teológiou, filozofiou, prírodnými vedami, ako aj vedami o človeku;
b) umožniť kňazom, ktorí sa venujú dialógu medzi vierou a vedou doplniť si prírodovedecké alebo humanistické vzdelanie;
c) zabezpečiť teologické vzdelanie pre pracovníkov vedy a kultúry formou ďalšieho štúdia teológie;
d) vytvoriť podmienky pre interdisciplinárne štúdiá na univerzitách;
e) zriaďovať a rozvíjať knižnice pri kresťanských inštitúciách;
f) venovať pozornosť vydávaniu potrebnej literatúry z oblasti vedy a viery;
g) viesť otvorený dialóg na pálčivé témy dneška v pokornom hľadaní pravdy a vo vedomí si zodpovednosti za vývoj našej spoločnosti;
h) organizovať vhodné prednáškové cykly, semináre, konferencie;
i) vytvárať vhodné formy populárneho podania prednášok z oblasti vedy a viery pre širšiu verejnosť.
1.5.1 Situácia
A) Na Slovensku sa nadviazalo na bohaté tradície cirkevného a súkromného školstva obnovou neštátneho školstva po roku 1990. Umožnili to základné legislatívne zmeny (zákon č. 171/1990 Zb., novelizácia zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl a zákon č. 524/1990 Zb.). Oni dali do súladu právne predpisy štátu s medzinárodnými predpismi upravujúcimi ochranu ľudských práv a slobôd v oblasti výchovy a vzdelávania.
B) Základné dokumenty Cirkevného magistéria vzťahujúce sa na školstvo a vzdelávanie sú preložené do slovenského jazyka (Gravissimum educationis, Všeobecné katechetické direktórium, Catechesi tradendae, Christifideles laici, Sapientia christiana, Ex corde ecclesiae, Všeobecné direktórium pre katechizáciu, CIC 1983 kán. 793-821).
C) V súčasnosti je na Slovensku 146 katolíckych škôl (Banskobystrická diecéza – 9, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza – 57, Košická arcidiecéza – 23, Košický exarchát – 2, Nitrianska diecéza – 24, Prešovské biskupstvo – 5, Spišská diecéza – 26). Na štátnych univerzitách jestvujú tri teologické fakulty (Bratislava, Trnava, Prešov) pre klerikov aj laikov. Bratislavská fakulta má štyri teologické inštitúty (Nitra, Badín, Spišské Podhradie, Košice). Od roku 2000 jestvuje aj Katolícka univerzita v Ružomberku.
D) Financovanie neštátnych škôl v rôznej miere zabezpečuje štát formou transferov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom krajských a okresných úradov. Financovanie je doteraz neprehľadné, bez dostatočne jasných pravidiel.
E) Činitele, ktoré pozitívne ovplyvnili proces vzniku neštátnych škôl:
- zakladanie škôl „zdola – z iniciatívy nadšených pedagógov, rodičov, cirkevných predstaviteľov;
- vznik mimovládnych učiteľských organizácií (Združenie kresťanských pedagógov, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Kresťansko-demokratické združenie pracovníkov vedy a školstva);
- medzinárodné kontakty a spolupráca so zahraničnými partnermi v oblasti neštátneho školstva;
- finančná a materiálna pomoc a podpora domácich a zahraničných nadácií a fondov, cirkví;
- priaznivá spoločenská klíma (1990-1994);
- zavedenie systému ďalšieho vzdelávania učiteľov a riadiacich pracovníkov od roku 1996 (kvalifikačné skúšky, funkčné štúdium).
F) Činitele, ktoré negatívne ovplyvňovali proces vzniku a rozvoja neštátnych škôl: - nedostatočná a nejednoznačná legislatíva o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, čo spôsobuje rozdielny výklad zo strany zriaďovateľa a štátnych úradníkov. To vyúsťuje do kompetenčných sporov. Chýbajú pravidlá, podľa ktorých by sa mohli transformovať štátne školy na neštátne;
- problém nepripravenosti učiteľov vychovávať a vzdelávať na alternatívnom type školy sa prejavil aj preto, lebo sa začínalo prakticky odznova;
- prejavy skrytých i otvorených útokov proti cirkevným školám, predsudky, spochybňujúce najmä kvalitu vzdelávania;
- centralistický spôsob riadenia výchovy a vzdelávania zo strany štátu bráni rozvíjaniu alternatívneho spôsobu výchovy a vzdelávania;
- pre spravodlivé súťaženie škôl nie sú vytvorené legislatívne a ekonomické podmienky;
- v rokoch 1996-1998 nebola nezávislá školská inšpekcia, čo bolo v neprospech neštátnych škôl.
G) Po desiatich rokoch existencie neštátnych škôl však možno konštatovať, že napriek veľkým ťažkostiam katolícke školy si postupne našli svoje opodstatnené miesto v systéme vzdelávania.
H) Okrem školského vzdelávania sa na Slovensku niektoré inštitúcie a hnutia špeciálne zaoberajú organizovaním tzv. kresťanského vzdelávania dospelých, t.j. ponúkajú prednáškové večery a vzdelávacie semináre pre dospelých (ÚSKI, Sociálna akadémia, Katolícka jednota Slovenska, Inštitút Františka Saleského, Združenie kresťanských robotníkov a zamestnávateľov, Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo). Tieto inštitúcie sa stretávajú dvakrát ročne na tzv. Fóre kresťanského vzdelávania dospelých. Okrem toho sa začal rozvíjať prednáškový projekt Paulus. Je to zoznam prednášok, z ktorých si môže farnosť či škola objednať prednášku (konkrétneho prednášateľa). V súčasnosti je v ponuke vyše 60 prednášok. Projekt je otvorený pre nové prednášky.
I) Jeho oprávnenosť je v nedostatočných náboženských vedomostiach u značnej časti veriacich. Pre väčšinu veriacich jediným miestom vzdelávania vo viere sú kázne. V záplave konzumu chýba zvyk čítania, samoštúdia (malé náklady katolíckych časopisov). Preto na Slovensku začalo vychádzať periodikum Písmo sväté pre každého.
J) Pritom všetkom si Cirkev uvedomuje, že nemá už hotové riešenie pre každú novú otázku. Ale – ako odznelo na Ad limina v september 1998 – „radšej sa stavia po boku každého, aby ho povzbudzovala k zodpovednosti a pozvala ho hľadať primeranú odpoveď vo svetle kresťanskej múdrosti nazhromaždenej v dokumentoch Učiteľského úradu Cirkvi .
1.5.2 Ciele
Cirkev si je vedomá toho, že pravá výchova musí sledovať úplnú formáciu ľudskej osoby, usmernenú na jej posledný cieľ a súčasne na spoločné dobro spoločnosti. Deti a mládež sa majú tak vychovávať, aby svoje fyzické, morálne a intelektuálne vlohy mohli harmonicky rozvíjať, získať dokonalejší zmysel pre zodpovednosť a správne používanie slobody a aby boli pripravené na aktívnu účasť na spoločenskom živote (porov. CIC 1983 kán. 795).
1.5.3 Odporúčania
a) rozvíjať formy a metódy uplatnenia vplyvu humánnej orientácie katolíckeho náboženstva na všetkých stupňoch formácie a vzdelania;
b) vytvárať podmienky pre to, aby škola nielen naučila, ale aj vychovávala;
c) zabezpečiť vyučovanie predmetu náboženská výchova ako povinne voliteľného na všetkých stupňoch škôl vo všetkých ročníkoch;
d) usilovať sa o ďalší kvantitatívny rozvoj neštátnych škôl nárastom počtu týchto škôl konverziou zo štátnych škôl. Zapracovať to do zákona;
e) uzákoniť zrovnoprávnenie financovania štátnych a neštátnych škôl z verejných zdrojov;
f) v súlade s princípom subsidiarity decentralizovať riadenie v školstve, zodpovednosť za školu preniesť na riaditeľa školy a regióny. (Umožniť školám vytvárať si vlastné programy vzdelávania, ktoré by zohľadňovali potreby a záujmy vlastného regiónu, tradície zriaďovateľa. Na kmeňové učivo vyčleniť 60 % času, 40 % určiť pre vlastné tématické plány.);
g) zriaďovať integrované školy s cieľom zefektívniť riadenie a prevádzku škôl. Napr. materská škola + základná škola a pod.;
h) vybudovať informačný systém a počítačovú sieť katolíckych škôl;
i) riešiť integrovaný systém starostlivosti o postihnuté deti v základných školách;
j) vybudovať vzdelávaciu základňu, ktorá by umožnila rekvalifikáciu, profesijnú prípravu študentov stredných škôl a gymnázií, ktorí nebudú prijatí na vysokoškolské štúdium;
k) iniciovať získavanie kompetencií pre KBS, aby zriaďovatelia mohli tvoriť učebné plány, osnovy, metodické materiály a učebnice;
l) vytvoriť v jednotlivých diecézach rady pre školstvo, sekcie metodických združení a predmetových komisií;
m) vypracovať spirituálny rozmer učiteľa katolíckej školy a jeho ďalšie kresťanské vzdelávanie;
n) dopracovať osobitný projekt kresťanského vzdelávania dospelých na Rade pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS;
o) účinnejšie angažovať laikov s ukončeným štúdiom teológie vo farnostiach a v rozbiehajúcom sa kresťanskom vzdelávaní dospelých;
p) podporiť vznik aspoň jedného domu kresťanského vzdelávania s celoročným programom.
1.6 Masmédiá – prostriedky spoločenskej komunikácie
1.6.1 Situácia
A) Cirkev je povolaná, aby ľuďom prinášala spásu prostredníctvom ohlasovania Evanjelia. Na ohlasovanie Radostnej zvesti okrem klasických foriem používa dnes aj spoločenské komunikačné prostriedky – masmédiá. Využitie týchto „obdivuhodných vynálezov techniky odporúčajú, ba priam nariaďujú konciloví otcovia v dekréte Inter mirifica (1963). Podrobnejší návod na pastoráciu a evanjelizáciu prostredníctvom masmédií dáva Pápežská rada pre spol. kom. Prostriedky najmä v inštrukciách Communio et progressio (1971) a Aetatis novae (1992).
B) Katolícke masmediálne pôsobenie (oficiálna evanjelizácia za ktorou stojí Cirkev svojou autoritou) sa prirodzene prejavuje v oblastiach:
- oficiálny orgán reprezentujúci v kontakte s médiami slovenskú katolícku Cirkev (TK KBS na čele s hovorcom KBS);
- verejnoprávne média (náboženské redakcie v SRo a STV);
- médiá vo vlastníctve Cirkvi alebo Cirkvou založených a kontrolovaných organizácií (Rádio Lumen, Katolícke noviny, Lux communication, SSV, diecézne a farské časopisy...);
- médiá, ktoré sa k Cirkvi oficiálne hlásia (Vydavateľstvá Lúč, Michal Vaško, a iní – cca 13). Vychádza mnoho časopisov teologického aj populárno-spirituálneho charakteru (asi 40).
1.6.2 Ciele
Prezentácia obrazu Cirkvi v spoločnosti;
Vytváranie jednoty a pocitu spoločenstva medzi veriacimi;
Ponuka kresťanských hodnôt nepraktizujúcim kresťanom, hľadajúcim i neveriacim.
1.6.3 Odporúčania
a) rozvíjať činnosť TK KBS a prepojenia s jednotlivými BÚ, najmä na úrovni diecéznych hovorcov;
b) zabezpečiť rýchly kontakt TK KBS na všetky vplyvné svetské médiá (najmä cez styčné osoby s pozitívnym vzťahom k Cirkvi) a tiež na všetky cirkevné médiá;
c) nezlučovať funkciu hovorcu KBS s prácou v médiách;
d) skvalitniť a rozvíjať internetovú stránku Katolíckej Cirkvi;
e) kvalitne personálne obsadiť Odbornú redakciu náboženského vysielania SRo a
Programové centrum duchovného života STV;
f) nájsť spôsob na oficiálny vplyv KBS pri menovaní šéfov týchto inštitúcií (vsuvka do zákona o STV a SRo, zmluva medzi KBS, ERC a týmito inštitúciami, vhodná forma „kánonickej misie a pod.);
g) usilovať sa o lepšie vysielacie časy (kvantitatívne i kvalitatívne) pre náboženské programy;
h) dosiahnuť častejšie zaraďovanie správ zo života Cirkvi do spravodajstva verejnoprávnych inštitúcií;
i) šírenie kresťanských myšlienok a programov s duchovným zameraním do práce iných redakcií v STV a Sro;
j) vysielaním Rádia Lumen pokryť celé Slovensko;
k) riešiť prepojenie KBS a Katolíckych novín (ktoré sú síce orgán SSV, ale verejnosťou sú ponímané ako oficiálne tlačové periodikum katolíckej Cirkvi);
l) zviditeľniť prácu videoštúdia LUX communication prostredníctvom farských knižníc, videopožičovní a propagáciou v tlačových periodikách blízkych Cirkvi;
m) zefektívniť činnosť SSV;
n) skvalitniť farské časopisy pravidelnými školeniami redaktorov a zriadením odbornej pomoci pri TK KBS, prípadne pri hovorcoch Biskupských úradov;
o) zriadiť diecézny list v KN, ktorý by nahrádzal terajšie diecézne časopisy;
p) zlepšiť koordináciu práce medzi jednotlivými katolíckymi vydavateľmi, kníhkupcami, autormi, prekladateľmi, novinármi a oficiálnymi štruktúrami katolíckej Cirkvi;
q) vykonať prieskumy očakávaní veriacich i neveriacich od katolíckych médií a prieskum sledovanosti týchto médií ako i náboženských programov verejnoprávnych a privátnych médií;
r) presadiť do zákonov o Radách (Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rada STV, Rada SRo) možnosť delegovania kandidáta Cirkvi (v spolupráci s ERC);
s) zakomponovať do dielčích zmlúv medzi Svätou Stolicou a SR právo na vlastné médiá a povinnosť štátu podpory a umožnenia celoslovenskej pôsobnosti;
t) vydať zoznam schválených katolíckych periodík;
u) zaradiť do učebných osnov bohosloveckých fakúlt k oblasti Homiletiky „nové formy ohlasovania viery ;
v) uskutočňovať pravidelné zbierky na masmédiá (zaradiť do direktória) pre udržanie a podporu existujúcich médií a podporu nových projektov.
Časť druhá
2. BOŽÍ ĽUD
2.1.1 Situácia
A) Na Slovensku sú dve cirkevné provincie a šesť katolíckych diecéz latinského obradu. V byzantskom obrade je jedna diecéza a apoštolský exarchát. Od r. 1990 sú všetky biskupské stolce obsadené (sedem diecéznych biskupov, jeden exarcha a osem pomocných biskupov).
B) KBS je postavená pred náročnú úlohu: zahojiť rany prenasledovania z totalitného obdobia a rozprúdiť „krv do všetkých životne dôležitých orgánov Cirkvi.
C) Biskup - pastier je ten, kto prejavuje lásku zmŕtvychvstalého Krista, dobrého pastiera. Jeho postoj ku svetu je vedený „pastierskou, pastoračnou láskou , ktorá tvorí vnútorný, dynamický princíp schopný spájať mnohorakú činnosť veľkňaza.
D) Pastoračná láska je v podstate služba v úplnom „essere per , v jestvovaní, žití pre druhých. Darovanie seba v úplnom darovaní sa Cirkvi. Pastoračná láska pomáha, aby čoraz lepšie spoznával očakávania, potreby, problémy, citlivosť tých, ktorým slúži.
E) Pastier zjavuje Kristovu lásku. To je základný postoj, ktorý prezentuje každý biskup. Božské poslanie je poznanie láskou, ktorá sa dáva a spája. Vedieť niečo a vedieť to správne (por. 1 Kor 8, 2), má sprevádzať všetky pastoračné aktivity. Východiskom je pokora Kristovho služobníka. Podmienky ľudského života a najhlbšie úmysly evanjelizačného poslania nie sú v protiklade. Poznanie láskou nie je odvodené od poznania vedeckého. Pastoračné poznanie je spojené s jednotou so svojimi cez neviditeľné a nerozdeliteľné puto. V láske Pastiera ten druhý vo svojej úplnosti sa stáva súčasťou jeho srdca.
2.1.2 Ciele
Ciele pastoračnej služby biskupov sú jasne stanovené v dokumentoch II. vat. koncilu: „Vyvolení na plnosť kňazstva, dostávajú biskupi sviatostnú milosť, aby (...) plnili povinnosť pastorálnej lásky k dušiam, neváhali dať svoj život za ovečky a i svojím vlastným príkladom viedli Cirkev k stále väčšej svätosti, stanúc sa oni sami vzorom stáda . (LG 41)
Nezávisle na tom, aká veľká a na službu náročná časť Božieho ľudu bola biskupovi zverená, má mať osobitnú starostlivosť o stálu formáciu svojich kňazov. Medzi nimi a biskupom je osobitný zväzok, vyplývajúci zo skutočnosti, že kňazi jeho prostredníctvom prijímajú dar kňazstva a delia sa s ním o pastiersku starostlivosť o Boží ľud. Určuje to aj špecifickú zodpovednosť biskupa za kňazskú formáciu.
2.1.3 Odporúčania
a) Koncil odporúča: „Predovšetkým je potrebné, aby arcipastieri Kristovho stáda plnili svoju službu sväto, horlivo, ponížene a mužne, podľa vzoru najvyššieho a večného kňaza, pastiera a biskupa našich duší. Takto konaná služba sa stane aj pre nich výbornou cestou k svätosti. (porov. LG 41)
b) Každý biskup má cítiť pomoc a posilu vo svojej úlohe zo strany spolubratov biskupov, zjednotených v konferencii biskupov.
c) Keď sa biskup stará o formáciu svojich kňazov, má s ňou spojiť aj svoju vlastnú osobnú stálu formáciu. Skúsenosť učí, že čím viac je biskup ako prvý zaangažovaný do vlastnej formácie, o to viac bude vedieť inšpirovať a podporovať formáciu svojho presbytéria.
d) Usilovať sa o otcovský prístup ku všetkým, zvlášť ku kňazom. Priateľské neformálne návštevy kňazov by sa mali stať príležitosťou na ľudské zblíženie a vzájomnú osobnú podporu. Dať pocítiť všetkým, že autorita sa mení na službu a moc na lásku.
e) Pri bedlivej a horlivej starostlivosti o kňazov pamätať na to, že spoločenské okolnosti sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Ich negatívny vplyv je zjavný tak na mladých kňazoch, ktorí odchádzajú z kňazskej služby, ako aj na nevhodnom správaní sa starších kňazov.
f) V Komisii pre klérus pri KBS zabezpečiť zastúpenie pre všetky diecézy. Každý diecézny biskup by mohol uvoľniť jedného kňaza svojej diecézy pre túto službu. Určení kňazi si v spolupráci so svojím biskupom a s Komisiou pre klérus pri KBS zvolia vhodných pomocníkov pre starostlivosť o kňazov vlastnej diecézy.
g) Nezabúdať na kňazov v kríze, ako aj na tých, ktorí opustili kňazskú službu z dôvodu celibátu alebo straty viery.
h) Na úrovní KBS je vhodné aktívne zapájať kňazov a laikov do novokoncipovaných komisií a rád. Podobne na úrovni jednotlivých biskupstiev.
i) Stávať sa dušou tímovej spolupráce, prípravy a organizovania pastoračných, evanjelizačných a formačných plánov. Čím viac je biskup zaangažovaný, tým viac aj druhých inšpiruje a povzbudzuje ku kreatívnej spolupráci. Biskup je totiž hlavný organizátor a koordinátor všetkých aktivít v jeho partikulárnej Cirkvi. Od neho závisí aktivita alebo stagnácia, resp. pasivita všetkého diania v diecéze.
j) Slobodne a otvorene vedieť „počúvať svojich spolupracovníkov a podporovať iniciatívy, s ktorými prídu za ním.
2.2.1 Situácia
A) Kňazi mali v dejinách slovenského národa popredné miesto. Podstatne sa pričinili o našu národnú samostatnosť, reč, kultúru a vzdelanie. Hoci v nedávnej minulosti boli politicky zastrašovaní a niektorí aj kolaborovali so štátnou mocou v tzv. Mierovom hnutí katolíckeho duchovenstva alebo neskôr v Pacem in terris, predsa väčšina sa zachovala statočne a dodnes požívajú u ľudí primeranú úctu.
B) Vo všetkých slovenských diecézach pracuje asi 3500 kňazov. V seminároch sa pripravuje cca 750 bohoslovcov a každoročne pribudne asi 120 novokňazov.
C) Podstatný obraz kňazského úradu ako „sviatostnej účasti na moci, ktorou sám Kristus buduje, posväcuje a spravuje svoje Telo sa nemení. (PO 2) Čo sa však za posledné polstoročie radikálne zmenilo, to sú spoločenské podmienky a z nich vyplývajúce požiadavky na osobnosť, činnosť a formáciu kňaza. Nové požiadavky sú jasne vyjadrené v cirkevných dokumentoch (Presbyterorum ordinis, Optatam totius, Pastores dabo vobis, Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, atď.) Aj od kňazov na Slovensku sa očakáva nasledujúce:
- kňaz má žiť s ostatnými ľuďmi ako s bratmi, z čoho vyplýva dôraz na cnosti, ktoré sa cenia v ľudských vzťahoch (porov. PO 3; 6);
- má sa starať nielen o jednotlivcov, ale aj o budovanie kresťanského spoločenstva (porov. PO 6);
- odporúča sa vhodná forma spoločného života kňazov, menovite časté a pravidelné kontakty, prípadne – kde je to možné – aj spoločné bývanie a stolovanie;
- vedúcu úlohu treba vykonávať takým spôsobom, aby ...spolupracujúc s veriacimi laikmi, správali sa uprostred nich podľa príkladu Majstra, ktorý prišiel slúžiť (porov. PO 9);
- nemajú zabúdať na bratov z ostatných kresťanských cirkví (porov. PO 10).
D) Čo sa týka formácie kňazov, na Slovensku sú rešpektované dokumenty magistéria, ktoré vyzdvihujú:
- viesť kandidátov kňazstva k spolupráci s kňazmi aj laikmi, skontaktovať ich s apoštolskými laickými skupinami (porov. RFIS poznámka 216);
- poučiť bohoslovcov o rôznych formách moderného apoštolátu a novej evanjelizácie, spolupráce s laikmi (porov. RFIS 95);
- naučiť ich, ako viesť laikov k apoštolskému životu (porov. OT 19);
- naučiť ich konať zodpovedne, samostatne a v spolupráci s inými (porov. OT 21);
- rozvíjať komunikačné schopnosti, napr. schopnosť počúvať iných a v duchu lásky mať vnímavé srdce pre ľudské vzťahy v rozmanitých okolnostiach (porov. OT 19).
E) Mladí kňazi po vysviacke
- 1-2 roky každý týždeň sa niekoľko dní venujú prednáškam a pastoračnému štúdiu (porov. RFIS 101a);
- niekoľko rokov sa stretávajú na jeden alebo dva dni v týždni na prednášky a pastoračné štúdium;
- počas prázdnin alebo v inom čase absolvujú pastoračné kurzy;
- po asi päťročnej kňazskej službe absolvujú „kňazský mesiac , zasvätený duchovným cvičeniam, zvláštnym kurzom a preberaním pastoračných problémov (porov. RFIS 101d);
F) Za negatívnu skutočnosť treba považovať fakt, že v učebných plánoch výrazne prevažujú teoretické predmety a prednášky, zatiaľčo vo všetkých odboroch pripravujúcich na prácu s ľuďmi je pomer prednášok k praktickým cvičeniam a seminárom asi 1:1. Kňazská formácia z hľadiska komunikácie s laikmi a ich spoločenstvami, budovania spoločenstva a novej evanjelizácie je nedostatočná. Len časť kňazov v pastorácii sa vedela vyrovnať s novými požiadavkami adekvátnym spôsobom.
2.2.2 Ciele
Pripravovať kňazov na službu v cirkvi, ktorá je „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ (1 Pt 2,9), povolaný na zvestovanie slávnych skutkov trojjediného Boha. Umožniť kňazom v pastorácii, ktorých formácia zo známych dôvodov nebola dostatočná, aby doplnili svoje teologické znalosti a osvojili si adekvátne pastoračné metódy, najmä s ohľadom na novú evanjelizáciu.
Keďže nová evanjelizácia je dielom živého spoločenstva a má za cieľ uskutočňovanie zrelých spoločenstiev (ChL 34), pripraviť kňazov na budovanie farského spoločenstva, čo znamená účinnú spoluprácu kňazov s biskupmi, medzi sebou, s laikmi, ich spoločenstvami a hnutiami.
Uviesť do súladu kňazskú formáciu s požiadavkami cirkevných dokumentov. 2.2.3 Odporúčania
Pre kňazov:
a) Považovať pastoračné priority, predložené Svätým Otcom v apoštolskom liste Novo millenio ineunte (výchova k svätosti, budovanie spoločenstva ako výrazu Nového prikázania, nová evanjelizácia, atď.) za základnú normu pastorácie pre nastávajúce obdobie.
b) Nezanedbať „klasické prostriedky ako úsilie o dokonalosť primeranú kňazskému stavu (PO 12, 13), pastorácia povolaní (OT 2), rozvíjanie kňazskej identity, teologické – najmä biblické a patristické štúdie, modlitbový život, adorácie pred svätostánkom, ruženec, duchovné čítanie, primeraný odpočinok a pod.
c) Dať opravdivý zmysel jestvujúcim formačným stretnutiam – rekolekciám, duchovným cvičeniam a obnovám. Ponúknuť kňazom v pastorácii doplňujúce štúdium, prípadne prázdninové kurzy, najmä z biblickej teológie, koncilových a pokoncilových dokumentov a pastorácie farského spoločenstva. V tomto zmysle usmerniť aj permanentnú formáciu kňazov.
d) Podporovať všetky formy formálnej i neformálneho spoločenstva a spolupráce kňazov.
e) V každej diecéze zriadiť „kňazskú linku dôvery , t.j. menovať skúseného, múdreho a oddaného kňaza, ktorý sa teší dôvere svojich spolubratov, na ktorého sa môžu obrátiť so svojimi problémami a v čase osobných kríz.
Pre formáciu kandidátov kňazstva a mladých kňazov:
f) dôležitou súčasťou seminárnej formácie má byť zdôraznenie slobodnej voľby kňazstva, budovanie vlastnej identity, rast v ľudskej zrelosti a z nej vyplývajúca vernosť a vytrvalosť;
g) zabezpečiť počet spirituálov v seminároch tak, aby spirituáli mohli dobre poznať svojich zverencov a často s nimi komunikovať;
h) zlepšiť pomer praktických cvičení a seminárov k prednáškam;
i) počas semestra poskytnúť čas na praktické cvičenia v apoštoláte, ako príklady sa uvádzajú: katechizácia, aktívna účasť na sviatočnej liturgii vo farnostiach, návštevy chorých, chudobných a väznených, pomoc kňazom pri pastorácii mládeže a pracujúcich (porov. RFIS 98, OT 19);
j) zaviesť pastoračnú prax už počas štúdií – aj cez prázdniny (porov. OT 21), menovite výpomoc v pastorácii v súlade s predstavenými seminára a pod vedením skúsených kňazov (RFIS 99);
k) viesť k zdravému vzťahu k ženám (porov. RFIS 95);
l) venovať sa miništrantom je naliehavé odporúčanie pre naše farnosti. Pravidelné stretávanie s kňazom pri športových turnajoch, na výletoch a súťažiach, pri príprave liturgie i štúdiu potrebných vedomostí, návšteva v seminári a stretnutie s bohoslovcami, sú jedinečné príležitosti pastorácie povolaní.
2.3 Prínos inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života
2.3.1 Situácia
Rehole
A) Od roku 1990 môžu rehoľné spoločenstvá na Slovensku účinkovať opäť oficiálne. Bola to veľká zmena v živote jednotlivých samostatne žijúcich členov rehôľ. Od päťdesiatych rokov do ich opätovného obnovenia uplynulo dlhých štyridsať rokov. Za ten čas neexistoval komunitný život, stretnutia rehoľníkov boli tajné a sporadické. Obnovenie rehoľných domov nastalo v podstate akoby spätne od uzavretia kláštorov, ale štyridsať rokov znamenalo aj veľké zmeny v počte rehoľníkov jednotlivých rehôľ a ich vekového zloženia. Zväčša sú slabo zastúpení päťdesiatnici, ktorí by mohli tvoriť prirodzené spojivo medzi generačne staršími a mladšími členmi. Vstup nových kandidátov dáva však nádej plného obnovenia rehoľného života v slovenskej cirkevnej provincii.
B) Zasvätený život je hlboko zakorenený v príklade a slove Ježiša Krista, je darom Boha Otca Cirkvi prostredníctvom Svätého Ducha. Nachádza sa v samom srdci Cirkvi ako prvok rozhodujúceho významu pre jej poslanie.
Sekulárne inštitúty
A) Sekulárne inštitúty sú pomerne mladou formou zasväteného života. Čítame o nich v apoštolskej konštitúcii Provida Mater Ecclesia (1947). Vo svete je kanonicky zriadených asi 130 sekulárnych inštitútov. Sú to združenia laikov a klerikov, ktorí žijú vo svojich prostrediach vo svete, zachovávajú evanjeliové rady, snažia sa o kresťanskú dokonalosť a tak prispievajú k posväteniu sveta zvnútra (porov. CIC, 714) Ich členovia premieňajú celý svoj život na apoštolát. Je to najmä pretváranie pozemských skutočností podľa evanjelia, apoštolát prítomnosti v každom prostredí, apoštolát svedectva kresťanského života vo svojom prostredí ako aj akákoľvek forma činného apoštolátu. Členovia väčšinou nezverejňujú svoje zasvätenie. Žijú v obyčajných podmienkach sveta podľa noriem stanov
– vo svojej rodine, alebo v skupine bratského života (CIC, 774) Na Slovensku vznikli prvé sekulárne inštitúty v 60. - 70. rokoch a v súčasnosti je ich deväť (niektoré aj medzinárodné) Ich zástupcovia sa zúčastňujú aj kongresov Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov (CMIS).
2.3.2 Ciele
Rehole
Na prvom mieste treba uviesť aspekt komunitného života, čím sa chce upozorniť prostredníctvom zasväteného života na dôležitosť, ktorú Ježiš Kristus pripisuje Božiemu kráľovstvu ako spoločenstvu veriacich, ktorí sú Bohom volaní, aby žili spoločne, teda spoločne sa modlili a spoločne pracovali okolo Otca, ktorý je prítomný viditeľne vo svojom Synovi. Vnútorný život jednotlivé rehoľné spoločenstvá projektujú i navonok, a to nielen do Cirkvi, ale aj do celého sveta, podľa svojich špecifických chariziem.
Celý Boží ľud žije hodnoty chudoby, čistoty a poslušnosti. Úlohou rehoľných spoločenstiev, ktoré sú súčasťou všeobecnej Cirkvi, je predstaviť špecifickým životným osobným zasvätením tvár Ježiša Krista, ktorý je „chudobný kvôli duchu , ktorý je „čistého srdca a ktorý je poslušný Otcovej vôli „až na smrť, a to na smrť na kríži . Každé rehoľné spoločenstvo má svoju charizmu a je najvlastnejšou povinnosťou rehole, aby túto charizmu realizovalo v prospech partikulárnej a aj všeobecnej Cirkvi.
Hodnota zasväteného života je v zachovávaní a raste jeho kvality. Teda cieľom je zachovávanie vernosti Ježišovi. Zachovanie dôvery v Ježišovo volanie, ktorý i teraz povoláva ľudí, aby šli za ním a uverenie Duchu Svätému, ktorý je tvorca a darca chariziem zasväteného života. Cieľom je aj úsilie o novú evanjelizáciu - povzbudzovaním k modlitbe za povolania, vyvinutím úsilia v bezprostrednom ohlasovaní slova, primeranou katechizáciou, pomocou rozhodujúcim sa dať Bohu veľkodušnú odpoveď.
Sekulárne inštitúty
A) radikálnym prežívaním svojho zasvätenia zvnútra meniť svet Ježišovou silou;
B) viac otvárať svet Cirkvi a Cirkev svetu;
C) spolupráca medzi inštitútmi a ich vzájomné obohacovanie pre účinnejšie plnenie svojho poslania uprostred sveta;
D) spolupráca s KBS a so svetovou konferenciou SI.
2.3.3 Odporúčania
Rehole
a) V duchu dialógu a zmyslu pre spoločenstvo spolupracovať so všetkými subjektami tvoriacimi Cirkev, predovšetkým s biskupmi. V komunitách byť citliví pre pastoračné potreby vo farnostiach.
b) Úzko spájať štýl kontemplatívneho a aktívneho života. To umožňuje plniť aj ťažké poslania. Ježiš Kristus je dokonalým príkladom toho, ako možno komúniu s Otcom spojiť s mimoriadne aktívnym životom
c) Rešpektovať inkulturáciu zasväteného života, aby spôsob myslenia a konania tých, ktorí „zblízka nasledujú Ježiša Krista umožnil zjaviť, čo je dôstojné človeka, aby sa tak vytvoril pravý kultúrny rámec ľudského života. Tak evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti v plnom svetle poukážu na ich hlboký antropologický zmysel.
d) Otvárať sa pre veľkodušné prijímanie a duchovné usmernenie všetkých, ktorí sa na rehoľníkov obracajú v túžbe po Bohu a v snahe žiť podľa požiadaviek viery.
Sekulárne inštitúty
e) konštituovať národnú konferenciu sekulárnych inštitútov z doterajších pravidelných stretnutí;
f) ozrejmovať rozdiely medzi rozličnými formami zasväteného života a združeniami veriacich najmä tým, ktorí sú poverení pastoráciou povolaní;
g) do prípravy budúcich kňazov dať jasné informácie o sekulárnych inštitútoch;
h) pri modlitbách Cirkvi zaviesť novú terminológiu: modliť sa za povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu (doteraz sa požíval výraz: za kňazské a rehoľné povolania).
2. 4 Účasť všetkých pokrstených veriacich na poslaní Cirkvi
2.4.1 Situácia
A) Všeobecne možno konštatovať, že v našej dobe sa z viery stala „súkromná vec , a čím ďalej tým viac sa stráca spoločenský rozmer Cirkvi. Spoločnosť sa stáva pluralitná, sekularizovaná, individualistická, často zameraná na konzum. Pojem pravdy ako takej sa veľmi zrelativizoval. U značnej časti veriacich sú preto viera a život oddelené pojmy. Ľudia nie sú pripravení čeliť súčasným ohrozeniam viery, pochádzajúcim z massmédií.
Mnohým chýba vedenie k existenciálnemu stretnutiu s Bohom, ktoré mení formálnu zbožnosť na uvedomelú. Mariánska úcta má niekedy lacný, naivný charakter. Veriaci ľudia nie sú dostatočne pripravení na dialóg vnútri Cirkvi i navonok. Ťažisko aktivít v rámci farnosti spočíva – tak ako v minulosti - temer výlučne na kňazovi, pričom potenciál laikov je častokrát nevyužitý. Tento stav sa len pomaly mení. Okrem toho chýba príťažlivý model nábožnosti mužov. Pritom zdravá mužská nábožnosť je dôležitá aj pre harmonický náboženský život v manželstvách a v rodinách.
B) Napriek tomu za pozitívne možno označiť skutočnosť, že:
- v mnohých farnostiach sa rozvíjajú tzv. malé spoločenstvá. Často sú zárodkom aktivizujúcim celú farnosť;
- zo strany hierarchie je stále viac príkladov pozitívnej spolupráce s laikmi;
- zakladajú sa centrá pre kresťanskú orientáciu a výchovu, napr. farské a iné pastoračné centrá ponúkajúce rôznorodé duchovné, vzdelávacie i oddychové podujatia;
- existujú možnosti získania teologického vzdelania. Za 10 rokov od zmeny režimu ukončilo diaľkové štúdium teológie viac ako 2000 laikov;
- stále pozitívnym znamením je vernosť veriacich Sv. Otcovi;
- stále sú pútnické miesta hojne navštevované.
2.4.2 Ciele
Je potrebné, aby sa organické a sústavné ohlasovanie Božieho slova dostalo k dospelým, aby vedeli urobiť z evanjelia hybnú silu svojho života, a tak odvážne dosvedčovali Krista v prostredí práce, kultúry a sociálnej a politickej činnosti.
Život veriacich si v súčasnosti vyžaduje jasné rozhodnutie pre radikálnosť - „dôraz na svätosť sa stáva viac ako dosiaľ naliehavou úlohou pastorácie (NMI 30).
2.4.3 Odporúčania
a) podnietiť a metodicky usmerniť vytváranie diecéznych a farských pastoračných rád;
b) v jednotlivých diecézach menovať kňaza zodpovedného za apoštolát laikov;
c) rozvíjať činnosť pastoračných centier na úrovni diecéz, dekanátov (regiónov) a farností;
d) napomáhať rôzne formy exercícií a duchovným obnov v rámci farností, malých spoločenstiev, hnutí, rehôľ, pastoračných a exercičných centier, včítane dlhodobých programov, ktoré kombinujú stretnutia skupiny s osobným programom doma;
e) viesť laikov k chápaniu osobnej zodpovednosti v Cirkvi a vo svete v duchu II. vatikánskeho koncilu;
f) rozvíjať rôzne formy kresťanského vzdelávania dospelých;
g) formácia laikov má byť stále viac otvorená problémom súčasnej spoločnosti. Veriaci majú byť kvasom, svetlom podporujúcim spoločné dobro. Tí, ktorí majú predpoklady na aktivitu v politike a ekonomike, majú vstupovať do tejto oblasti vo vedomí služby.
2.5 Hnutia a iné združenia laikov
2.5.1 Situácia
A) V minulých desaťročiach začali vznikať malé spoločenstvá, prehlbujúce vzájomnú solidaritu, z ktorých sa postupne rozvinuli slovenské hnutia zamerané na deti, mládež, rodiny.
Život laikov oživili aj hnutia, ktorých pôvod bol v zahraničí (fokoláre, neokatechumenát, charizmatické hnutie a iné). Ich prínos spočíva hlavne: v novom prežívaní tajomstva Cirkvi, ďalej v prehĺbenom chápaní Cirkvi ako spoločenstva, v účasti na novej evanjelizácii a vo formovaní zrelých kresťanských osobností.
B) Činnosť hnutí (celoslovensky ich pôsobí do 30) predstavuje široké spektrum pravidelných formačných stretnutí, letných táborov, exercícií, rozmanitých duchovných, vzdelávacích, kultúrnych, či športových podujatí. Možno pozorovať rozvoj charizmatických foriem zbožnosti.
C) Za pozitívne možno označiť:
- spoluprácu cirkevných hnutí na Slovensku, ktorá sa začal budovať (Celoslovenské stretnutie hnutí na Turíce 1999 v B. Bystrici, stretnutia hnutí s diecéznymi biskupmi 26. novembra 2000, stretnutia zástupcov hnutí s predsedom Rady pre apoštolské hnutia KBS.);
- k angažovanosti rôznych združení prispieva Fórum kresťanských inštitúcií (vzájomné spoznanie sa i činností združení; výmena skúseností a názorov; dialóg; koordinácia aktivít; stanoviská k dôležitým otázkam; zapájanie potenciálu laických inštitúcií do úloh Cirkvi). Stretnutí Fóra sa zúčastňujú zástupcovia do 40 rôznych kresťanských organizácií, inštitúcií a hnutí. Fórum sa schádza dvakrát v roku;
- činnosť Rady pre laické apoštolské hnutia pri KBS slúži na koordináciu laického apoštolátu. Ide najmä o tieto činnosti a aktivity: zhromažďovanie a distribúcia informácií (vrátane aktuálnych cirkevných dokumentov); podporu vzájomnej spolupráce medzi hnutiami, kresťanskými inštitúciami a hierarchickou Cirkvou; vzdelávaciu a poradenskú činnosť; vypracovávanie rôznych podkladov, napr. pre duchovnú obnovu laikov vo farnostiach; publikačnú činnosť (napr. Apoštolské hnutia laikov Katolíckej cirkvi na Slovensku, 1995, JAS, 2. vyd. 1996; Kresťanské inštitúcie laikov na Slovensku (1997), interné vydanie; Informačný list Komisie pre laikov (štvrťročne od roku 1998) súčasť bulletinu Život Cirkvi; Kresťanské hnutia, združenia a inštitúcie laikov na Slovensku, 1999, Lúč).
D) Negatívnym javom je, že:
- chýbajú diecézne štruktúry pre apoštolát laikov;
- spolupráca cirkevných hnutí s kňazmi vo farnostiach a medzi sebou je nedostatočná;
- málo je zakorenené vedomie zodpovednosti za Cirkev a za pretváranie celej spoločnosti v duchu evanjelia;
- v niektorých spoločenstvách sa vyskytuje nezdravá citovosť a túžba po zážitku, duch nezdravej konkurencie.
2.5.2 Ciele
Základným cieľom hnutí a združení je prispieť k tomu, aby sa kresťanstvo stávalo životným štýlom, kultúrou. Laici majú prostredníctvom hnutí získavať impulzy, aby boli v spoločnosti schopní viesť dialóg, obraňovať katolícku vieru a ponúkať ľudské a kresťanské hodnoty. V tomto zmysle si veriaci majú osvojiť nové (pozitívne) formy evanjelizácie, ktorá má vychádzať z osobného stretnutia s Ježišom Kristom.
2.5.3 Odporúčania
a) zlepšiť spoluprácu medzi hnutiami navzájom a dosiahnuť u členov jednotlivých hnutí povedomie hlbšej príslušnosti k Cirkvi, ku konkrétnej farnosti, diecéze – sentire cum ecclesia;
b) starať sa o účinnejšiu prítomnosť hnutí a kresťanských inštitúcií v živote spoločnosti;
c) rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi hierarchiou, laikmi a ich združeniami na všetkých úrovniach;
d) ustanoviť aspoň pre väčšie hnutia na celoslovenskej, príp. diecéznej úrovni zodpovedného kňaza, ako duchovného asistenta;
e) pravidelne aktualizovať brožúru „Kresťanské hnutia, združenia a inštitúcie laikov na Slovensku ; vydávať Informačný list Rady pre laické apoštolské hnutia KBS.
