Kontroverzné posolstvá o modlitbe (Otče náš...) Jozef L. / Bratislava Slovensko
Porovnajte najmä poslednú vetu z modlitby Otče náš... s učením Svätých a Katolíckej Cirkvi
Modlitba sv.Mechtildy za zosnulých:
Prekvapujúce tajomstvo duše v očistci
Otče náš, ktorý si na nebesiach, pokorne Ťa prosíme. Večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré si prijal ako tvoje stvorenia, ak Ťa nemilovali, ale Ťa odohnali a nevážili si Ťa. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkam ako obetu všetku lásku a dobrotu Tvojho milovaného Syna nášho Pána Ježiša Krista.
Posväť sa meno Tvoje. Pokorne Ťa prosím, večný Otče, dobrotivý a milosrdný : odpusť dušiam, ktoré neoslavovali Tvoje sväté meno a ktoré ho často vyslovovali nehodne a ľahkomyselne. Na znak obety zmierenia a pokánia Ti obetujem všetky príhovory, ktorými Tvoj milovaný Syn, náš Pán Ježiš Kristus, oslávil Tvoje sväté meno na tejto zemi.
Príď kráľovstvo Tvoje.Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré po Tebe netúžili horúcou láskou a hlbokou túžbou po Tvojom kráľovstve, za ich početné hriechy Ti obetujem naliehavé
želania Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý chce, aby bol celý svet prijatý do Tvojho svätého kráľovstva.
Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. Pokorne ťa prosíme, večný Otče dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo sa nepodriadili zbožne Tvojej svätej vôli, ale často sledovali iba svoju vlastnú vôľu. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkame Božské Srdce Ježišovo a jeho veľkú poslušnosť.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam zomrelých, že neprijímali s dokonalou túžbou a láskou Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu a často sa stali jej celkom nehodnými a mnohé ju zriedka prijímali. Na znak uzmierenia a pokánia obetujem Ti za tieto ich hriechy Najsvätejšiu Sviatosť a pobožnosť Tvojho Syna, tiež jeho najvrúcnejšiu lásku, pre ktorú nám tento svoj drahý poklad zanechal.
Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam ich viny, keď nemilovali svojich nepriateľov a nechceli im odpustiť. Na znak uzmierenia a pokánia za ich mnohé hriechy Ti obetujeme všetky sväté slová Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži povedal : "Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia."
Neuveď nás do pokušenia. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo neodporovali pokušeniam, ale podľahli pokušeniam Zlého a zničili sa. Na znak uzmierenia a pokánia Ti ponúkame poslušnosť, ťežké práce a všetko trpké utrpenie a smrť tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista.
Ale zbav nás Zlého. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam a priveď ich s Ježišom Kristom do Tvojho kráľovstva slávy, ktorým si ty sám. Amen.
VI. „Neuveď nás do pokušenia“
2846Táto prosba siaha ku koreňom predchádzajúcej, lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Prosíme nášho Otca, aby nás do neho „neuviedol“.164 Je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, 130 „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“. „Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“ (Jak 1, 13); naopak, chce nás od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu. Sme zatiahnutí do boja „medzi telom a Duchom“.2516 Táto prosba naliehavo prosí o Ducha rozoznávania a sily.
2847Duch Svätý nám umožňuje rozlišovať medzi skúškou, ktorá je nevyhnutná na rast vnútorného človeka 131 a má za cieľ „osvedčenú čnosť“ (Rim 5, 3-5), a medzi pokušením, ktoré vedie k hriechu a smrti. 132 Máme rozlišovať aj medzi „pokušením“ a „súhlasom“ s pokušením.2284 Rozlišovanie napokon odhaľuje klamstvo pokušenia: zdanlivo je jeho predmet dobrý, „na pohľad krásny a na poznanie vábivý“ (Gn 3, 6), kým jeho ovocím je v skutočnosti smrť.
“Boh nechce, aby niekto robil dobro akoby z nevyhnutnosti, ale dobrovoľne... No užitočnosť pokušenia je takáto: Nikto okrem Boha nevie, čo naša duša dostala [od neho], ani my sami; pokušenia to odhaľujú, aby nám viac nebolo skryté, akí sme, ale - keď spoznáme, čo sme - aby sme si uvedomili, či si želáme svoje nečnosti, a aby sme aj vzdávali vďaky za dobrá, ktoré nám pokušenia odhalili.“ 133
2848“Nebyť uvedený do pokušenia“ zahŕňa v sebe rozhodnutie srdca: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce... Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6, 21. 24). „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ (Gal 5, 25). V tomto „súhlase“ s Duchom Svätým nám Otec dáva silu.1808 „Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať“ (1 Kor 10, 13).
2849Takýto boj a takéto víťazstvo sú však možné iba v modlitbe. Ježiš svojou modlitbou víťazí nad Pokušiteľom už na začiatku 134 a v poslednom zápase svojej smrteľnej úzkosti. 135 Kristus nás v tejto prosbe k nášmu Otcovi spája so svojím bojom a so svojím smrteľným zápasom.540612 Nástojčivo pripomína bedlivosť srdca v spojení s jeho bedlivosťou. 136 2612 Bedlivosť je „ostražitosť srdca“ a Ježiš za nás prosí Otca, aby nás zachoval vo svojom mene. 137 Duch Svätý sa usiluje vzbudzovať v nás neprestajne túto bedlivosť. 138 Táto prosba nadobúda celý svoj dramatický význam vo vzťahu k poslednému pokušeniu nášho pozemského boja; prosí o vytrvalosť až do konca.162 „Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bedlí“ (Zjv 16, 15).
VII. „Ale zbav nás Zlého“
2850Posledná prosba k nášmu nebeskému Otcovi je obsiahnutá aj v Ježišovej modlitbe: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým“ (Jn 17, 15). Týka sa každého z nás osobne, ale sme to vždy „my“, čo sa modlíme v spoločenstve s celou Cirkvou a za oslobodenie celej ľudskej rodiny. Modlitba Pána nás neprestajne otvára rozmerom ekonómie spásy. Naša vzájomná závislosť v dráme hriechu a smrti309 sa mení na solidaritu v Kristovom tele, na „spoločenstvo svätých“. 139
2851Zlo v tejto prosbe nie je niečo abstraktné, ale označuje osobu, satana, Zlého, anjela, ktorý sa stavia proti Bohu. „Diabol“ (z gréckeho dia-bolos) je ten, ktorý „sa vrhá krížom“ cez Boží plán a jeho „dielo spásy“,391 ktoré sa uskutočnilo v Kristovi.
2852“Vrah... od začiatku..., luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), „satan, zvodca celého sveta“ (Zjv 12, 9) je ten, skrze ktorého vstúpili do sveta hriech a smrť a jeho definitívnou porážkou bude celé stvorenie oslobodené „od skazy hriechu a smrti“. 140 „Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého“ (1 Jn 5, 18-19).
“Pán, ktorý sňal vaše hriechy a odpustil vaše previnenia, má moc vás ochrániť a ustrážiť pred úkladmi vášho protivníka diabla, aby vás neprekvapil nepriateľ, ktorý zvyčajne plodí vinu. Kto sa však zverí Bohu, nebojí sa diabla: ,Ak je Boh za nás, kto je proti nám?' (Rim 8, 31).“ 141
2853Víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta“677 (Jn 14, 30) Ježiš raz navždy dosiahol v hodine, v ktorej sa dobrovoľne vydal na smrť, aby nám daroval svoj život. To je súd nad týmto svetom a knieža tohto sveta je „vyhodené von“ (Jn 12, 31). 142 Prenasleduje ženu, 143 ale nemôže sa jej zmocniť: nová Eva, „plná milosti“ Ducha Svätého,490 je oslobodená od hriechu a porušenia smrti (nepoškvrnené počatie a nanebovzatie presvätej Božej Matky, Márie, vždy Panny).972 „Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva“ (Zjv 12, 17). Preto Duch a Cirkev prosia: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 17. 20), lebo jeho príchod nás oslobodí od Zlého.
2854Keď prosíme, aby sme boli zbavení Zlého, prosíme zároveň o to, aby sme boli oslobodení od všetkého terajšieho, minulého i budúceho zla, ktorého je on pôvodcom alebo podnecovateľom. V tejto poslednej prosbe Cirkev predkladá pred Otca všetky úzkosti sveta. Zároveň s oslobodením od zla, ktoré sužuje ľudstvo, vyprosuje aj vzácny dar pokoja a milosť neprestajného očakávania Kristovho návratu.2632 Keď sa Cirkev takto modlí, v pokore viery anticipuje zjednotenie všetkých a všetkého v tom, ktorý má „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1, 18), „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1, 8). 144
“Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ 145 1041
2863Keď hovoríme „neuveď nás do pokušenia“, prosíme Boha, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu. Táto prosba vrúcne prosí o Ducha rozoznávania a sily a naliehavo žiada o milosť bedlivosti a vytrvalosti až do konca.
2864V poslednej prosbe „ale zbav nás Zlého“ kresťan spolu s Cirkvou prosí Boha, aby ukázal víťazstvo, ktoré už Kristus dosiahol nad „kniežaťom tohto sveta“, satanom, anjelom, ktorý sa osobne stavia proti Bohu a jeho plánu spásy.
2865Záverečným „Amen“ vyslovujeme svoje „Fiat“ vzťahujúce sa na sedem prosieb: „Nech sa tak stane...“
