Caritas e veritas - Láska a pravda

Doplňujúce formulácie od Jeremyho Tarchera, Heelas, s. 226:
1. Svet vrátane ľudskej rasy je prejavom vyššej a komplexnejšej božskej prirodzenosti.
2. V každej ľudskej bytosti je ukryté „vyššie božské ja“, ktoré je prejavom vyššej a komplexnejšej božskej prirodzenosti.
3. Uvedená vyššia prirodzenosť môže byť prebudená a stať sa centrom každodenného života jednotlivca.
4. Toto prebudenie je dôvodom existencie každého individuálneho života.

Podľa Davida Spanglera, citovaného v Actualité des religions, č. 8, september 1999, s. 43, vízia new age je charakteristická tým, že je:

7. 2. Slovník vybraných pojmov new age

Androgýnia. Nejde tu o hermafrodizmus, t. j. o súčasnú prítomnosť fyzických znakov oboch pohlaví, ale o uvedomenie si prítomnosti mužských a ženských prvkov v každom človeku. Predstavuje rovnovážny stav vnútornej harmónie medzi animus a anima. Tento stav je v new age výsledkom nového uvedomenia si dvojitého spôsobu bytia a jestvovania, charakteristického pre každého muža a každú ženu. Čím viac sa toto vedomie rozšíri, tým viac prispeje k transformácii interpersonálnych vzťahov.
Antropozofia. Teozofické učenie, ktorého prvým šíriteľom bol Rakúšan Rudolf Steiner (1861 – 1925), ktorý opustil Teozofickú spoločnosť po tom, čo v rokoch 1902 – 1913 viedol jej nemeckú vetvu. Ide o ezoterické učenie, ktoré chce v božsko-duchovnej sfére zasvätiť ľudí do „objektívneho poznania“. Steiner veril, že mu to pomohlo nájsť zákony evolúcie vesmíru a ľudstva. Každá fyzická bytosť má zodpovedajúcu duchovnú bytosť. Pozemský život je ovplyvnený astrálnymi energiami a duchovnými esenciami. Tvrdí sa, že Kroniky Akaša sú „vesmírne pamäti“, ktoré sú dostupné len zasväteným.95
Eneagram (z gréckeho enneá = deväť + gramma = znamenie). Tento názov sa vzťahuje na diagram zložený z kruhu s deviatimi bodmi na obvode, spojenými v kruhu trojuholníkom a obrazcom so šiestimi vrcholmi. Pôvodne sa používal na veštenie, ale preslávil sa až ako symbol systému klasifikácie osobností, ktorý obsahuje deväť štandardných charakterových typov. Stal sa populárnym po publikovaní knihy Heleny Palmerovej The Enneagram.96 Autorka priznáva, že za mnohé v nej vďačí ruskému ezoterickému mysliteľovi Jurijovi Ivanovičovi Gurdijevovi, čilskému psychológovi Claudiovi Naranjovi a spisovateľovi Oscarovi Ichazovi, zakladateľovi inštitútu Arica. Pôvod eneagramu zostáva dosiaľ zahalený tajomstvom, ale niektorí sú toho názoru, že pochádza z mysticizmu Sufi.
Evolúcia. V new age značí oveľa viac než len evolúciu živých bytostí k vyšším formám života. Fyzický model sa tu premieta do duchovnej oblasti tak, že imanentná sila v ľudských bytostiach ich poháňa k vyšším, duchovným formám života. Ľudské bytosti nemajú nad touto silou úplnú kontrolu, ale dobré alebo zlé skutky môžu buď urýchliť, alebo spomaliť ich postup. Celé stvorenstvo vrátane ľudstva sa nevyhnutne približuje k zjednoteniu s božstvom. V tejto predstave postupnej evolúcie, začínajúcej sa narodením a pokračujúcej aj po smrti, zaberá významné miesto reinkarnácia.97
Ezoterizmus (z gréckeho esotéros = vnútorný). Vo všeobecnosti sa vzťahuje na dávnoveký a utajený predmet poznania, dostupný len skupine zasvätencov, ktorí sa považujú za strážcov právd, ktoré sú väčšine ľudstva ukryté. Proces zasvätenia (iniciácia) vedie jednotlivcov od prevažne vonkajšieho a povrchného poznania skutočnosti k vnútornej pravde a zároveň prebúdza ich vedomie na tej najhlbšej úrovni. Osoby sú vyzvané vydať sa na túto „vnútornú cestu“, aby v sebe objavili „božskú iskru“. V takomto pohľade je spása totožná s objavením svojho ja.
Feng šui. Ide o jednu formu geomantie, presnejšie je to čínska okultná metóda odhaľovania skrytej prítomnosti pozitívnych či negatívnych prúdov v budovách a na iných miestach na základe poznania zemských a atmosférických síl. „Podobne ako ľudské telo alebo vesmír, aj rozličné miesta križujú vplyvy, ktorých správna rovnováha je zdrojom zdravia a života.“98
Gnóza. Vo všeobecnosti je to forma poznania založená nie na rozume, ale na vizionárstve a mystike, ktoré sú považované za zdroje zjaveného poznania, schopného priviesť ľudské bytie k božskému tajomstvu. V prvých storočiach kresťanskej éry cirkevní otcovia bojovali proti gnosticizmu, lebo bol v protiklade s vierou. Vo veľkej časti myslenia new age sa pozoruje znovuoživenie gnostických myšlienok a niektorí autori new age i v súčasnosti citujú diela raného gnosticizmu. Avšak veľký dôraz, ktorý new age kladie na monizmus a panteizmus, nabáda používať skôr termín neognosticizmus, a to na odlíšenie gnózy new age od starovekého gnosticizmu.
Great White Brotherhood (Veľké biele bratstvo). Pani Blavatská tvrdila, že je v kontakte s viacerými mahatmá alebo majstrami – vyzdvihnutými bytosťami – a tie spolu tvoria takzvané Veľké biele bratstvo. Podľa nej riadia evolúciu ľudského rodu a činnosť Teozofickej spoločnosti.
Hermetizmus. Súbor náboženských praktík a filozofických špekulácií súvisiacich so spismi Corpus Hermeticum a s alexandrijskými textami prisudzovanými bájnemu Hermesovi Trismegistovi. Keď sa počas renesancie tieto praktiky po prvý raz rozšírili, panoval názor, že odhaľujú predkresťanské náuky, no ďalšie skúmanie ukázalo, že pochádzajú až z prvého storočia kresťanskej éry.99 Alexandrijský hermetizmus je hlavným zdrojom moderného ezoterizmu, s ktorým má spoločné tieto prvky: eklektizmus, odmietanie ontologického dualizmu, názor, že vesmír má pozitívny a symbolický charakter, myšlienku o páde a nasledovnom pozdvihnutí ľudstva. Hermetistická špekulácia posilnila vieru v základnú starovekú tradíciu alebo v takzvanú philosophia perennis, považovanú za spoločnú všetkým náboženským tradíciám. Vyššie a ceremoniálne formy mágie sa vyvinuli práve z renesančného hermetizmu.

Hlbinná psychológia. Psychologická škola založená Carlom Gustavom Jungom, ktorý bol žiakom Sigmunda Freuda. Jung zistil, že náboženstvo a duchovné veci sú pre integritu a zdravie jedinca veľmi dôležité. Kľúčovými prvkami jeho metódy sú interpretácia snov a analýza archetypov.  Archetypy sú formy, ktoré patria k dedičnej výbave ľudskej psychiky. Objavujú sa v opakujúcich sa motívoch alebo obrazoch, v snoch, vo fantáziách, v mýtoch a rozprávkach.

Holizmus. Kľúčový pojem v „novej paradigme“, ktorý ponúka rámcovú teóriu, zahrnujúcu celkový pohľad na svet moderného človeka. V protiklade so skúsenosťou čoraz väčšej fragmentácie vo vede a v každodennom živote je celistvosť predstavovaná ako ústredná metodologická a ontologická predstava. Ľudstvo sa nachádza vo vesmíre ako súčasť jedného živého organizmu, harmonickej siete dynamických vzťahov. Klasické rozlišovanie na subjekt a objekt, za ktoré boli kritizovaní René Descartes a Isaac Newton, sa snažia riešiť rôzni vedci tým, že ponúkajú akýsi „most“ medzi vedou a náboženstvom. Ľudstvo tvorí súčasť univerzálnej prírodnej a svetovej siete (ekosystému, rodiny) a musí sa usilovať dosiahnuť harmóniu so všetkými prvkami tejto temer transcendentnej moci. Keď človek pochopí svoje miesto v prírode či vo vesmíre, ktorý je tiež božský, zároveň pochopí, že „celistvosť“ a „svätosť“ sú jedna a tá istá skutočnosť. Najjasnejším vyjadrením holistickej teórie je hypotéza Gaia.100

Hudba new age. Veľmi rýchlo sa rozvíjajúce priemyselné odvetvie. Táto hudba sa často označuje za nástroj na dosiahnutie harmónie so sebou i so svetom a jej súčasťou je aj „keltská“ alebo druidská hudba. Niektorí skladatelia new age tvrdia, že ich hudba má budovať mosty medzi vedomím a nevedomím, no pravdepodobnejšie je to vtedy, keď sa v nej okrem melódie rytmicky a meditatívne opakuje istá kľúčová veta. Podobne ako iné prvky new age časť tejto hudby má za cieľ ešte pevnejšie pripútať ľudí k hnutiu, no väčšinou ide len o komerčnú alebo umeleckú záležitosť.

Human Potential Movement (Hnutie ľudského potenciálu). Od svojho zrodu (v Esalene v Kalifornii v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia) vybudovalo toto hnutie celú sieť skupín, ktoré sa prostredníctvom sebarealizácie pokúšajú o oslobodenie vrodenej ľudskej schopnosti tvoriť. Z úplne prozaických ekonomických dôvodov čoraz väčší počet spoločností využíva pri manažérskych tréningových programoch rôzne techniky osobnej transformácie. Transpersonal Technologies (Transpersonálne technológie), Movement for Inner Spiritual Awareness (Hnutie za vnútorné duchovné uvedomenie), Organisational Development and Organisational Transformation (Organizačný rozvoj a organizačná transformácia) – všetky tieto spoločnosti sa predstavujú ako nenáboženské, ale v skutočnosti sa ich zamestnanci môžu dostať pod vplyv cudzej spirituality a navyše v situácii, keď môže byť spochybnené rešpektovanie ich osobnej slobody. Jestvuje jasné spojenie medzi východnou spiritualitou a psychoterapiou, zatiaľ čo jungovská psychológia a Hnutie ľudského potenciálu mali veľký vplyv na šamanizmus a zrekonštruované formy pohanstva, ako je druidizmus a čarodejnícke hnutie Wicca. Vo všeobecnosti možno „duchovný rast“ v chápaní new age považovať za istú obdobu „náboženskej spásy“: oslobodenie od utrpenia a ľudských slabostí sa dosiahne rozvojom ľudského potenciálu, ktorý je výsledkom čoraz užšieho spojenia s naším vnútorným božstvom.101

Iniciácia. V náboženskej etnológii je to poznávacia či experimentálna cesta, ktorou sa človek ako jednotlivec alebo člen skupiny prostredníctvom osobitných rituálov prijíma za člena náboženskej komunity, tajného (napríklad slobodomurárskeho), respektíve iného spoločenstva mysteriózneho charakteru (magického, ezotericko-okultného, teozofického atď.).
Channeling (kanálovanie, kontaktácia). Psychické médiá tvrdia, že môžu slúžiť ako kanály informácií pochádzajúcich od iných bytostí, ktoré sú zvyčajne netelesné a žijú na vyššej úrovni. Kanálovanie spája také rozdielne bytosti, ako sú vyzdvihnutí majstri, anjeli, božstvá, skupinové entity, prírodní duchovia a „vyššie ja“.

Karma (zo sanskritského koreňa Kri = skutok, čin). Je to kľúčový pojem hinduizmu, džinizmu a budhizmu, ale jeho význam nie je vždy rovnaký. V dávnom období véd označovala rituálny úkon, najmä obetný, prostredníctvom ktorého osoba získala prístup k šťastiu či blaženosti ďalšieho života. Keď sa objavil džinizmus a budhizmus (približne šesť storočí pred Kristom), stratila svoj spásny význam: cesta k oslobodeniu spočívala v spoznaní átman alebo vlastného ja. V učení samsary sa karma stáva nepretržitým kolobehom ľudského zrodu a umierania (hinduizmus) alebo znovuzrodenia (budhizmus).102 V new age sa „zákon karmy“ často považuje za morálny ekvivalent vesmírnej evolúcie. Karma už teda nemá nič spoločné so zlom alebo s utrpením, ktoré sú len ilúziami vnímanými ako súčasť „vesmírnej hry“, ale stáva sa univerzálnym zákonom príčiny a následku a súčasťou tendencie navzájom poprepájaného vesmíru smerovať k morálnej rovnováhe.103

Kristus. Pre new age historická postava Ježiša nie je ničím iným ako vtelením myšlienky alebo energie, prípadne súboru vibrácií. Podľa Alice Baileyovej je potrebný veľký deň modlitby, v ktorom všetci veriaci vytvoria takú koncentráciu duchovnej energie, že nastane nové vtelenie, ktoré nám zjaví, ako sa ľudia môžu spasiť... Pre mnohých ľudí je Ježiš len duchovným majstrom, ktorý bol preniknutý vesmírnym Kristom, podobne ako Budha, Mojžiš alebo Mohamed. Vesmírny Kristus sa tiež chápe ako kristovská energia prítomná v jadre každej bytosti a všetkého bytia. Jednotlivci musia byť postupne zasvätení do uvedomenia si tejto kristovskej charakteristiky, ktorú všetci vlastnia. Kristus predstavuje pre new age najvyšší stav dokonalosti vlastného ja.104

Kryštály. Jestvuje názor, že kryštály vibrujú na určitých frekvenciách, teda sú užitočné pri procese sebatransformácie. Používajú sa pri rôznych terapiách, meditácii, vizualizácii, astrálnom cestovaní alebo ako amulety. Pri pohľade zvonka nemajú žiadnu vnútornú moc, sú jednoducho iba krásne.

Monizmus. Metafyzické učenie, podľa ktorého sú rozdiely medzi bytosťami len iluzórne. Jestvuje len jedno univerzálne bytie a všetko ostatné, každá vec i osoba, je jeho súčasťou. Keďže monizmus zastáva názor, že skutočnosť je vo svojej podstate duchovná, predstavuje súčasnú formu panteizmu (niekedy s explicitným odmietaním materializmu, najmä marxizmu). Jeho zámer odstrániť každý dualizmus nenecháva priestor pre transcendentného Boha, a tak všetko je boh. Ďalší problém z hľadiska kresťanstva vzniká pri otázke pôvodu zla. C. G. Jung hľadí na zlo ako na „tienistú stranu“ Boha, ktorý je však pre klasický teizmus čistým dobrom.

Mysticizmus. Mystika new age sa obracia do vlastného vnútra a nejde v nej o vstúpenie do spoločenstva s Bohom, ktorý je „úplne iný“. Predstavuje splynutie s vesmírom, definitívne potlačenie individuálneho v jednote „celku“. Zážitok vlastného ja je považovaný za zážitok božského, preto má pohľad do vlastného vnútra odhaliť pravú múdrosť, kreativitu a moc.

New Thought (Nové myslenie). Náboženské hnutie založené v devätnástom storočí v Spojených štátoch amerických, ktoré má korene v idealizme, pričom predstavuje jeho zľudovenú podobu. Boh je považovaný za čisté dobro a zlo iba za ilúziu. Základnou skutočnosťou je myseľ. Pretože všetky udalosti v živote jednotlivca zapríčiňuje jeho myseľ, musí človek prevziať konečnú zodpovednosť za všetko, čo súvisí s jeho položením.

Novopohanstvo. Názov, často odmietaný tými, ktorým sa prisudzuje, sa vzťahuje na prúd rozvíjajúci sa paralelne s new age a vzájomne sa s ním ovplyvňujúci. Vo veľkej vlne protireakcií na tradičné náboženstvo, najmä na židovsko-kresťanské dedičstvo Západu, sa mnohí znovu obracajú k starým domorodým, tradičným a pohanským náboženstvám. Všetko, čo predchádza obdobie kresťanstva, sa považuje za viac zodpovedajúce duchu tej-ktorej krajiny či národa, za neznečistenú podobu prírodného náboženstva spojeného s prírodnými silami, často matriarchálneho, magického alebo šamanského. Ľudstvo bude vraj zdravšie, ak sa vráti k prírodnému cyklu (roľníckych) sviatkov a k celkovému presadzovaniu života. Niektoré „novopohanské“ náboženstvá boli len nedávno zrekonštruované a ich skutočný vzťah s pôvodnými formami je diskutabilný, najmä keď sú ovplyvnené modernými ideologickými prvkami, ako sú ekológia, feminizmus alebo, v niektorých prípadoch, mýty o rasovej čistote.105

Okultizmus. Okultné (skryté) poznanie a skryté sily mysle a prírody sú základom presvedčení a praktík spojených s predpokladanou tajnou „večnou filozofiou“, ktorá vychádza jednak z antickej gréckej mágie a alchýmie, jednak zo židovského mysticizmu. To všetko je ukryté pod tajným kódom, ktorý sa odovzdáva zasväteným členom združeným v skupinách či spoločnostiach strážiacich toto poznanie a tieto techniky. V devätnástom storočí špiritizmus a Teozofická spoločnosť zaviedli nové formy okultizmu, ktoré zasa ovplyvnili rôzne prúdy new age.

Panteizmus (z gréčtiny pan = všetko a theos = boh). Viera v to, že všetko je boh, alebo, niekedy, že všetko je v bohu, prípadne, že boh je vo všetkom (panenteizmus). Každý prvok vesmíru je božský a božstvo je rovnako prítomné vo všetkom. Takáto predstava nenecháva priestor pre Boha ako oddelené bytie v zmysle učenia klasického teizmu.

Parapsychológia. Zaoberá sa javmi, ako sú mimozmyslové vnímanie, telepatia, telekinéza, psychické uzdravovanie a komunikácia s duchmi prostredníctvom médií alebo kanálovania. Napriek tvrdej kritike zo strany vedcov sa parapsychológia neustále rozvíja a veľmi dobre sa ujíma myšlienka rozšírená najmä v niektorých kruhoch new age, že ľudské bytosti majú mimoriadne psychické schopnosti, ktoré však často nie sú ešte rozvinuté.

Planetárne vedomie. Predstava sveta, ktorá sa rozvinula v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, uprednostňujúca vernosť ľudskému spoločenstvu pred vernosťou národu, kmeňu alebo inej inštitucionalizovanej spoločenskej skupine. Možno ho považovať za dedičstvo po hnutiach zo začiatkov dvadsiateho storočia, ktoré podporovali svetovú vládu. Vedomie o jednote ľudstva je v súlade aj s hypotézou Gaia.

Pozitívne myslenie. Presvedčenie, že jednotlivci majú schopnosť zmeniť hmotnú skutočnosť alebo vonkajšie okolnosti tým, že zmenia svoj mentálny postoj a budú myslieť pozitívne a konštruktívne. Niekedy ide o to, uvedomiť si, čomu podvedome veríme a čo určuje našu životnú situáciu. Tým, čo budú myslieť pozitívne, sa sľubuje zdravie a celistvosť, často i prosperita, ba dokonca nesmrteľnosť.

Reinkarnácia. V new age je spojená s predstavou vzostupnej evolúcie až po dosiahnutie božskosti. Na rozdiel od indických a z nich odvodených náboženstiev vidí new age v reinkarnácii postup jednotlivej duše k čoraz dokonalejšiemu stavu. To, čo sa prevteľuje, je v zásade niečo nehmotné či duchovné, presnejšie je to vedomie, čiže oná iskra energie prítomná v každom človeku, ktorá sa podieľa na kozmickej alebo „kristovskej“ energii. Smrť nie je nič iné ako prechod duše z jedného tela do druhého.

Rozenkruciáni. Ide o okultné západné skupiny zaoberajúce sa alchýmiou, astrológiou, teozofiou a kabalistickým výkladom Písma. Rosicrucian Fellowship (Rosenkruciánska spoločnosť) prispela v dvadsiatom storočí k oživeniu astrológie a Ancient and Mystical Order of the Rosae Crucis (AMORC – Dávny mystický rád kríža s ružou) získal slávu vďaka fáme, že dokázal zhmotniť mentálne predstavy zdravia, bohatstva a šťastia.

Rozšírenie vedomia. Ak je vesmír nepretržitým reťazcom bytí, potom sú všetky stupne bytia – minerálny, vegetatívny, živočíšny, ľudský, vesmírny a božský – navzájom prepojené. Ľudské bytosti si dokážu uvedomiť svoje miesto v tejto holistickej predstave globálnej reality rozšírením svojho vedomia za jeho normálne hranice. New age ponúka obrovskú škálu techník, ktoré majú ľuďom umožniť dosiahnuť vyšší stupeň chápania reality umožňujúci prekonať rozdelenie na subjekt a objekt v poznávacom procese, pričom nakoniec celkom splynú v jedno skutočnosti, ktoré obyčajné a nižšie vedomie považuje za oddelené a odlišné.

Šamanizmus. Praktiky a druhy viery zamerané na komunikáciu s prírodnými duchmi a duchmi mŕtvych ľudí prostredníctvom rituálnej posadnutosti (duchmi) šamana, ktorý slúži ako médium. V kruhoch new age má veľký úspech, lebo zdôrazňuje harmóniu s prírodnými silami a uzdravenie. Spĺňa i romantickú predstavu o domorodých náboženstvách a o ich blízkosti k zemi a k prírode.

Špiritizmus. Keďže už odnepamäti existovali pokusy spojiť sa s duchmi mŕtvych, špiritizmus devätnásteho storočia je jedným z prúdov, ktoré splynuli s new age. Rozvinul sa na základe myšlienok Emanuela Swedenborga a Franza Mesmera a stal sa novým druhom náboženstva. Pani Blavatská bola médiom, a preto mal špiritizmus veľký vplyv na Teozofickú spoločnosť, hoci dôraz sa kládol skôr na kontakt s entitami z dávnej minulosti než s nedávno zosnulými osobami. K rozšíreniu špiritizmu v afrobrazílskych náboženstvách prispel Allan Kardec. I v niektorých nových japonských náboženských hnutiach existujú špiritistické prvky.

Teozofia. Starodávny termín, ktorý pôvodne znamenal určitý druh mysticizmu. Súvisí s gréckym gnosticizmom a neoplatonizmom, s osobnosťami ako Majster Eckhart, Mikuláš Kuzánsky (1401 – 1464) a Jakub Böhme (1575 – 1624). Nový význam tento pojem nadobudol vďaka Teozofickej spoločnosti, založenej Jelenou Petrovnou Blavatskou a jej spoločníkmi v roku 1875. Teozofický mysticizmus sa usiluje byť monistický a zdôrazňuje jednu podstatu duchovných a hmotných prvkov vesmíru. Skúma skryté sily umožňujúce vzájomné pôsobenie hmoty a ducha, ktoré by sa nakoniec zavŕšilo stretnutím božskej a ľudskej mysle. Teozofia ponúka mystickú spásu alebo osvietenie.

Transcendentalizmus. Hnutie založené v devätnástom storočí, ktorého členmi boli spisovatelia a myslitelia Nového Anglicka vyznávajúci idealistickú vieru v zásadnú jednotu stvorenstva, vo vrodenú dobrotu ľudskej bytosti a v prednosť intuície pred logikou a skúsenosťou pri odhaľovaní najhlbších právd. Jeho vrcholným predstaviteľom je Ralph Waldo Emerson, ktorý opustil ortodoxné kresťanstvo a cez unitarizmus sa nakoniec dostal k novodobému prírodnému mysticizmu, spájajúcemu v sebe myšlienky prevzaté z hinduizmu s populárnymi americkými pojmami, ako sú individualizmus, osobná zodpovednosť a potreba dosiahnuť v živote úspech.

Vek Vodnára. Každý astrologický vek trvajúci približne 2 146 rokov nesie meno jedného zo znamení zverokruhu, tieto „veľké dni“ však idú v opačnom slede, preto keď sa práve aktuálny vek Rýb končí, prichádza vek Vodnára. Každý vek má vlastnú kozmickú energiu. Energia Rýb spôsobila obdobie vojen a konfliktov, energia Vodnára vraj prinesie obdobie harmónie, mieru a jednoty. Z tohto hľadiska new age uznáva dejinnú nevyhnutnosť. Podľa niektorých bol vek Barana obdobím židovského náboženstva, vek Rýb obdobím kresťanského náboženstva a vek Vodnára bude obdobím univerzálneho náboženstva.

Wicca. Ide o starú anglickú skratku slova witchcraft (čarodejníctvo), ktorým sa označuje novopohanské znovuoživenie niektorých prvkov rituálnej mágie. Tento termín vymyslel Gerald Gardner v roku 1939 v Anglicku a vysvetľuje ho v učebných textoch ako stredoveké európske čarodejníctvo, ktoré je starodávnym prírodným náboženstvom prenasledovaným kresťanmi. Pod názvom the Craft (Sila) sa v šesťdesiatych rokoch rýchlo rozšírilo po Spojených štátoch amerických, kde sa spojilo s takzvanou „spiritualitou žien“.

Znovuzrodenie. Na začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia opísal Leonard Orr „znovuzrodenie“ ako proces, pomocou ktorého môže osoba identifikovať a izolovať neobjasnené oblasti svojho vedomia, ktoré sú príčinou jeho súčasných problémov.

7. 3. Kľúčové miesta new age

Esalen. Komunita v Big Sure v Kalifornii, ktorú v roku 1962 založili Michael Murphy a Richard Price a ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť sebarealizáciu človeka pomocou nudizmu, vízií, ako i prírodnej medicíny. Stala sa jedným z najvýznamnejších centier Human Potential Movement a rozširovala myšlienky holistickej medicíny do sveta výchovy, politiky a ekonómie. Dosiahla to pomocou kurzov komparatívneho štúdia náboženstva, mytológie, mysticizmu, meditácie, psychoterapie, rozširovania vedomia atď. Spoločne s Findhornom sa považuje za miesto, ktoré má pre rozvoj vodnárskeho povedomia kľúčový význam. Sovietskoamerický inštitút v Esalene spolupracoval so sovietskymi funkcionármi na projekte Za podporu zdravia.

Findhorn. Holistická poľnohospodárska komunita, ktorú založili Peter a Eileen Caddyovci, dopestovala netradičnými metódami plodiny obrovských rozmerov. Založenie spoločenstva vo Findhorne v Škótsku v roku 1965 bolo medzníkom hnutia, ktoré sa definuje ako new age. Skutočne, Findhorn „bol považovaný za stelesnenie základných predstáv new age o transformácii“. Hľadanie univerzálneho vedomia, cieľ dosiahnuť harmóniu s prírodou, myšlienka transformovaného sveta a praktizovanie kanálovania, čiže všetko, čo sa považuje za znaky hnutia new age, bolo vo Findhorne prítomné hneď od jeho založenia. Úspech tejto komunity viedol k tomu, že sa stala vzorom a zdrojom inšpirácie pre ďalšie skupiny, ako sú Alternatives v Londýne, Esalen v Big Sure v Kalifornii, Open Center a Omega Institute v New Yorku.106

Monte Verita. Utopistické spoločenstvo neďaleko Ascony vo Švajčiarsku, ktoré už od začiatku devätnásteho storočia predstavovalo miesto stretania európskych a amerických predstaviteľov „protikultúry“ v oblasti politiky, psychológie, umenia a ekológie. Každý rok od roku 1933 sa konali konferencie Eranos, na ktorých sa stretávali významné osobnosti new age. Ročenky jasne poukazujú na zámer vytvoriť zjednotené svetové náboženstvo.107 Je fascinujúce vidieť zoznam tých, ktorí sa počas týchto rokov stretli na Monte Verita.

8. PRAMENE

8. 1. Dokumenty Učiteľského úradu Katolíckej cirkvi

JÁN PAVOL II.: Príhovor k biskupom Spojených štátov amerických Iowa, Kansas, Missouri a Nebraska pri príležitosti ich návštevy „ad limina“, 28. 5. 1993.
KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: List biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých stránkach kresťanskej meditácie (Orationis Formas), Libreria Editrice Vaticana, Vatikán 1989.
MEDZINÁRODNÁ TEOLOGICKÁ KOMISIA: Some Current Questions Concerning Eschatology, 1992, č. 9 – 10 (o reinkarnácii).
MEDZINÁRODNÁ TEOLOGICKÁ KOMISIA: Some Current Questions on the Theology of Redemption, 1995, I/29 a II/35 – 36.
VÝBOR PRE KULTÚRU ARGENTÍNSKEJ BISKUPSKEJ KONFERENCIE: Frente a una Nueva Era. Desafio a la pastoral en el horizonte de la Nueva Evangelización, 1993.
ÍRSKA TEOLOGICKÁ KOMISIA: A New Age of the Spirit? A Catholic Response to the New Age Phenomenon, Dublin 1994.
DANNEELS, Godfried: Audela de la mort: réincarnation et resurrection, pastiersky list, Veľká noc 1991.
DANNEELS, Godfried: Le Christ ou le Verseau?, pastiersky list, Vianoce 1990
MACCARI, Carlo: La mistica cosmica del New Age, in: Religioni e Sette nel Mondo, 1996/2.
MACCARI, Carlo: La New Age di fronte alla fede cristiana, LDC, Turín 1994.
McCARTHY, Edward Anthony: The New Age Movement, pastoračná inštrukcia, 1992.
POUPARD, Paul: Felicita e fede cristiana, Ed. Piemme, Casale Monferrato 1992.
RATZINGER, Joseph: La fede e la teologia ai nostri giorni, Guadalajara 1996, in: L'Osservatore Romano, 27. 10. 1996.
CARRERA, Norberto Rivera: Instrucción Pastoral sobre el New Age, 7. 1. 1996.
VON SCHÖNBORN, Christoph, Risurrezione e reincarnazione, (taliansky preklad), Ed. Piemme, Casale Monferrato 1990.
STAFFORD, J. Francis, Il movimento New Age, in: L'Osservatore Romano, 30. 10. 1992.
SKUPINA PRE ŠTÚDIUM NOVÝCH NÁBOŽENSKÝCH HNUTÍ (ed.), Vatikán, Sects and New Religious Movements. An Anthology of Texts From the Catholic Church (1986 – 1994), USCC, Washington 1995.

8. 2. Kresťanské štúdie

MARTINEZ, Raúl Berzosa: Nueva Era y Cristianismo. Entre el diálogo y la ruptura, BAC, Madrid 1995.
FORTIN, André: Les Galeries du Nouvel Age: un chrétien s'y promene, Novalis, Ottawa 1993.
LABRECQUE, Claude : Une religion américaine. Pistes de discernement chrétien sur les courants populaires du Nouvel Age, Médiaspaul, Montreal 1994.
METODISTICKÝ VÝBOR PRE VIERU A PORIADOK: The New Age Movement Report to Conference 1994.
NICHOLS, Aidan: The New Age Movement, in: The Month, marec 1992, s. 84 – 89.
PENNESI, Alessandro Olivieri: Il Cristo del New Age. Indagine critica, Libreria Editrice Vaticana, Vatikán 1999.
EKUMENICKÁ PRACOVNÁ SKUPINA NEUE RELIGIÖSE BEWEGUNGEN IN DER SCHWEIZ: New Age – aus christlicher Sicht, Paulusverlag, Freiburg 1987.
PACWA, Mitch, SJ: Catholics and the New Age. How Good People are being drawn into Jungian Psychology, the Enneagram and the New Age of Aquarius, Servant, Ann Arbor (MI) 1992.
SALIBA, John: Christian Responses to the New Age Movement. A Critical Assessment, Chapman, Londýn 1999.
SÜDBRACK, Josef, SJ: Neue Religiosität – Herausforderung für die Christen, Matthias-Grünewald-Verlag, Mainz 1987; La nuova religiosita: una sfida per i cristiani (taliansky preklad), Queriniana, Brescia 1988.
SEKRETARIÁT TEOLÓGIE PRE LAIKOV: Faszination Esoterik, Theologie für Laien, Zürich 1996.
TOOLAN, David: Facing West from California's Shores. A Jesuit's Journey into New Age Consciousness, Crossroad, New York 1987.
URREA VIERA, Juan Carlos: New Age. Visión Histórico-Doctrinal y Principales Desafíos, CELAM, Santafé de Bogotá 1996.
VERNETTE, Jean: L'avventura spirituale dei figli dell'Acquario, in: Religioni e Sette nel Mondo, 1996/2.
VERNETTE, Jean: Jésus dans la nouvelle religiosité, Desclée, Paríž 1987.
VERNETTE, Jean: Le New Age, P. U. F., Paríž 1992.

9. VŠEOBECNÁ BIBLIOGRAFIA

9. 1. Niektoré knihy new age

BLOOM, William: The New Age. An Anthology of Essential Writings, Rider, Londýn 1991.
CAPRA, Fritjof: The Tao of Physics: An Exploration of the Parallels between Modern Physics and Eastern Mysticism, Shambhala, Berkeley 1975.
CAPRA, Fritjof: The Turning Point: Science, Society and the Rising Culture, Bantam, Toronto 1983.
CREME, Benjamin: The Reappearance of Christ and the Masters of Wisdom, Tara Press, Londýn 1979.
FERGUSON, Marilyn: The Aquarian Conspiracy. Personal and Social Transformation in Our Time, Tarcher, Los Angeles 1980.
GRISCOM, Chris: Ecstasy is a New Frequency: Teachings of the Light Institute, Simon & Schuster, New York 1987.
KUHN, Thomas: The Structure of Scientific Revolutions, University of Chicago Press, Chicago 1970.
SPANGLER, David: The New Age Vision, Findhorn Publications, Forres 1980.
SPANGLER, David: Revelation: The Birth of a New Age, Rainbow Bridge, San Francisco 1976.
SPANGLER, David: Towards a Planetary Vision, Findhorn Publications, Forres 1977.
SPANGLER, David: The New Age, The Morning-town Press, Issaquah 1988.
SPANGLER, David: The Rebirth of the Sacred, Gateway Books, Londýn 1988.

9. 2. Historické, opisné a analytické diela

BOCHINGER, Christoph: New Age und moderne Religion: Religionswissenschaftliche Untersuchungen, Kaiser, Gütersloh 1994.
FRANCK, Bernard: Lexique du Nouvel Age, Droguet-Ardant, Limoges 1993.
GASPER, Hans – MÜLLER, Joachim – VALENTIN, Friederike: Lexikon der Sekten, Sondergruppen und Weltanschauungen. Fakten, Hintergründe, Klärungen, obnovené vydanie, Herder, Freiburg – Bazilej – Viedeň 2000. Okrem toho pozri články SCHORSCH, Christoph – ESSMANN, Karl R. – KEHL, Medard: New Age a HÜMMEL, Reinhard: Reinkarnation.
HAGA, Manabu – KISALA, Robert J. (eds.), The New Age in Japan, in: Japanese Journal of Religious Studies, jeseň 1995, vol. 22, č. 3 – 4.
HANEGRAAFF, Wouter: New Age & Religion and Western Culture. Esotericism in the Mirror of Nature, Brill, Leiden – New York – Kolín nad Rýnom 1996. Táto kniha obsahuje rozsiahlu bibliografiu.
HEELAS, Paul: The New Age Movement. The Celebration of the Self and the Sacralization of Modernity, Blackwell, Oxford 1996.
INTROVIGNE, Massimo: New Age Next Age, Ed. Piemme, Casale Monferrato 2000.
LACROIX, Michel: L'Ideologia della New Age, Il Saggiatore, Miláno 1998.
MELTON, Gordon J.: New Age Encyclopedia, Gale Research Inc, Detroit 1990.
MILLER, Elliot: A Crash Course in the New Age, Monarch, Eastbourne 1989.
MINOIS, Georges: Histoire de l'athéisme, Fayard, Paríž 1998.
ROMARHEIM, Arild: The Aquarian Christ. Jesus Christ as Portrayed by New Religious Movements, Good Tiding, Hongkong 1992.
RUPPERT, Hans-Jürgen: Durchbruch zur Innenwelt. Spirituelle Impulse aus New Age und Esoterik in kritischer Beleuchtung, Quell Verlag, Stuttgart 1988.
SCHUR, Edwin: The Awareness Trap. Self-Absorption instead of Social Change, McGraw Hill, New York 1977.
STARK, Rodney – BAINBRIDGE, William Sims: The Future of Religion. Secularisation, Revival and Cult Formation, University of California Press, Berkeley 1985.
SUTCLIFFE, Steven – BOWMAN, Marion (eds.): Beyond the New Age. Exploring Alternative Spirituality, Edinburgh University Press, Edinburgh 2000.
TAYLOR, Charles: Sources of the Self. The Making of the Modern Identity, Cambridge University Press, Cambridge 1989.
TAYLOR, Charles: The Ethics of Authenticity, Harvard University Press, Londýn 1991.
VALLE, Edenio, SVD: Psicologia e energias da mente: teorias alternativas, in: A Igreja Católica diante do pluralismo religioso do Brasil (III). Estudos da CNBB n. 71, Paulus, Sao Paulo 1994.
WORLD COMMISSION ON CULTURE AND DEVELOPMENT: Our Creative Diversity. Report of the World Commission on Culture and Development, UNESCO, Paríž 1995.
YORK, Michael: The New Age Movement in Great Britain, in: Syzygy. Journal of Alternative Religion and Culture, 1 : 2 – 3 (1992), Stanford (CA).

Ježiš Kristus – prameň živej vody
Kresťanská úvaha o new age

Preložila Ing. Mária Spišiaková
Lektorovali
ThDr. Ing. Anton Solčiansky a PhDr. Eva Orbanová, PhD.
Jazyková úprava PhDr. Otília Škvarnová

POZNÁMKY POD ČIAROU

1 - HEELAS, Paul: The New Age Movement. The Celebration of the Self and the Sacralization of Modernity, Blackwell, Oxford 1996, s. 137.
2 – Porov. HEELAS, P.: op. cit., s. 164 a nasl.
3 – Porov. HEELAS, P.: op. cit., s. 173.
4 – Porov. JÁN PAVOL II.: encyklika Dominum et vivificantem, 18. 5. 1986, 53.
5 – Porov. MARKUS, Gilbert OP: Celtic Schmeltic, (1) in: Spirituality, 4, november – december 1998, č. 21, s. 379 – 383; (2) in: Spirituality, 5, január – február 1999, č. 22, s. 57 – 61.
6 – JÁN PAVOL II.: Prekročiť prah nádeje, Nové mesto, Bratislava 1995, s. 93.
7 – Porov. najmä INTROVIGNE, Massimo: New Age & Next Age, Ed. Piemme, Casale Monferrato 2000.
8 – INTROVIGNE, M.: op. cit., s. 267.
9 – Porov. LACROIX, Michel: L'ideologia della New Age, Il Saggiatore, Milano 1998, s. 86. Slovo sekta sa tu nepoužíva v pejoratívnom zmysle, ale skôr na označenie sociologického javu.
10 – Porov. HANEGRAAFF, Wouter J.: New Age Religion and Western Culture. Esotericism in the Mirror of Secular Thought, Brill, Leiden – New York – Kolín nad Rýnom 1996, s. 377 a nasl.
11 – Porov. RODNEY, Stark – BAINBRIDGE, William Sims: The Future of Religion. Secularisation, Revival and Cult Formation, University of California Press, Berkeley 1985.
12 – Porov. LACROIX, M.: op. cit., s. 8.
13 – Švajčiarsky kurz Theologie für Laien (Teológie pre laikov) s názvom Faszination Esoterik to jasne vysvetľuje. Porov. Kursmappe 1 – New Age und Esoterik, sprievodný text k diapozitívom, s. 9.
14 – Termín pol použitý už v názve The New Age Magazine, ktorý publikoval Ancient Accepted Scottish Masonic Rite v južnej oblasti USA už pred rokom 1900. Porov. YORK, Michael: The New Age Movement in Great Britain, in: Syzygy. Journal of Alternative Religion and Culture, 1 : 2 – 3 (1992), Stanford (CA), s. 156, pozn. 6. Presné datovanie a povaha prechodu na new age sa rôznymi autormi interpretuje rozlične; odhady vzťahujúce sa k dobe prechodu sa pohybujú od roku 1967 do roku 2376.
15 – Koncom roka 1977, Marilyn FERGUSONOVÁ poslala dotazník 210 „osobám zapojeným do sociálnej transformácie", ktoré tiež nazvala „konšpiranti Vodnára". Nasledujúci úryvok z neho sa nám zdá zvlášť zaujímavý: „Keď mali respondenti menovať jednotlivcov, ktorých myšlienky ich ovplyvnili, či už prostredníctvom osobného kontaktu alebo cez ich spisy, medzi najčastejšie uvádzanými boli podľa frekvencie opakovania Pierre Teilhard de Chardin, Carl Gustav Jung, Abraham Maslow, Carl Rogers, Aldous Huxley, Roberto Assagioli a Jiddu Krishnamurti. Ďalšími často spomínanými boli Paul Tillich, Hermann Hesse, Alfred North Whitehead, Martin Buber, Ruth Benedictová, Margaret Meadová, Gregory Bateson, Tarthang Tulku, Alan Watts, Sri Aurobindo, Swami Muktananda, Daisetz Teitaro Suzuki, Thomas Merton, Willis Harman, Kenneth Boulding, Elise Bouldingová, Erich Fromm, Marshall McLuhan, Buckminster Fuller, Frederic Spiegelberg, Alfred Korzybski, Heinz von Foerster, John Lilly, Werner Erhard, Oscar Ichazo, Maharishi Mahesh Yogi, Joseph Chilton Pearce, Karl Pribram, Gardner Murphy a Albert Einstein“: The Aquarian Conspiracy. Personal and Social Transformation in Our Time, Tarcher, Los Angeles 1980, s. 50 (pozn. 1) a s. 434.
16 – HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 520.
17 - ÍRSKA TEOLOGICKÁ KOMISIA: A New Age of the Spirit? A Catholic Response to the New Age Phenomenon, Dublin 1994, kap. 3.
18 – Porov. The Structure of Scientific Revolutions, University of Chicago Press, Chicago 1970, s. 175.
19 – Porov. PENNESI, Alessandro Olivieri: Il Cristo del New Age. Indagine critica, Libreria Editrice Vaticana, Vatikán 1999, passim, ale najmä s. 11 – 34, pozri aj kap. 4.
20 – Je dobré pripomenúť si lyrický text piesne, ktorý sa rýchlo vryl do myslí celej generácie ľudí v Severenej Amerike a západnej Európe:
„Keď je mesiac v siedmom dome a Jupiter v jednej línii s Marsom,
vtedy mier riadi planéty a láska usmerňuje hviezdy.
To je úsvit veku Vodnára...
Harmónia a porozumenie, sympatia a dôvera prekypujú;
nejestvuje viac faloš alebo výsmech – zlatý život, sny a predstavy,
mystické kryštálové zjavenia a skutočné oslobodenie mysle.
Vodnár... „.
21 – HEELAS, P.: op. cit., s. 1 a nasl. V auguste 1978 napísal denník Berkeley Christian Coalition: „Len pred desiatimi rokmi bola ešte spiritualita hippies, založená na drogách a mysticizmus západných jogínov limitovaná hranicami „protikultúry". Dnes je už oboje súčasťou dominantnej kultúrnej mentality. Veda, lekársko-zdravotnícke profesie a umenie, nehovoriac už o psychológii a náboženstve, všetky sa usilujú o radikálnu zmenu vlastných možností“. Citát od FERGUSONOVEJ, Marilyn: The Aquarian Conspiracy... op. cit., s. 370 a nasl.
22 – Porov. GRISCOM, Chris: Ecstasy is a New Frequency: Teachings of the Light Institute, Simon & Schuster, New York 1987, s. 82.
23 – Pozri vyššie Glossary of New Age, § 7.2.
24 – Porov. HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., kap. 15 (The Mirror of Secular Thought). Systém vzájomných prepojení je jasným dedičstvom tradičného ezoterizmu, no pre nasledovníkov Swedenborga nadobúda (viac či menej vedome) nový význam. Zatiaľ čo v tradičnom ezoterickom učení každý prvok v sebe obsahuje božský život, pre Swedenborga je príroda mŕtvym odrazom živého duchovného sveta. Táto myšlienka stojí v centre postmodernej vízie odčarovaného sveta a rôznych pokusov, ako mu navrátiť stratené kúzlo. Jelena Blavatská systém vzájomných prepojení odmietla, zatiaľ čo C. G. Jung výrazne relativizoval príčinnosť v prospech ezoterického chápania sveta založeného na systéme vzájomných prepojení.
25 – HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 54 – 55.
26 – Porov. HÜMMEL, Reinhard: Reinkarnation, in: GASPER, Hans – MÜLLER, Joachim – VALENTIN, Friederike (eds.): Lexikon der Sekten, Sondergruppen und Weltanschauungen. Fakten, Hintergründe, Klärungen, Herder, Freiburg – Bazilej – Viedeň 2000, s. 886 – 893.
27 – FUSS, Michael: New Age and Europe - A Challenge for Theology, in: Mission Studies, VIII – 2, 16; 1991, s. 192.
28 – Tamže, loc. cit.
29 - Tamže, s. 193.
30 – Tamže, s. 199.
31 - KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: List biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých stránkach kresťanskej meditácie (Orationis Formas), Libreria Editrice Vaticana, Vatikán 1989, 14. Porov. Gaudium et spes, 19; Fides et ratio, 22.
32 – HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 448 a nasl. Názory sú citované z definitívnej verzie (1896), zatiaľ čo predošlé verzie zdôrazňovali iracionalitu „fanatizmu“ a naliehavú potrebu podporovať nesektársku výchovu. Hanegraaff cituje J. Gordona Meltona opisujúceho new age ako náboženstvo zakorenené v okultno-metafyzickej tradícii (tamže, s. 455).
33 – HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 513.
34 – KING, Thomas M., SJ: Jung and Catholic Spirituality, America, 3. apríl 1999, s. 14. Autor píše, že nasledovníci new age „citujú pasáže zaoberajúce sa I Ching, astrológiou a zenom, zatiaľ čo katolíci citujú pasáže týkajúce sa kresťanskej mystiky, liturgie a psychologického významu sviatosti zmierenia“ (s. 12). Menuje aj katolícke duchovné osobnosti a inštitúcie, ktoré sú jasne inšpirované jungovskou psychológiou.
35 - Porov. HANEGRAAFF, Wouter J.: op. cit., s. 501 a nasl.
36 - JUNG, Carl Gustav: Wandlungen und Symbole der Libido, citované in: HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 503.
37 – V tomto bode porov. SCHOOYANS, Michel: L'Evangile face au désordre mondial, s úvodom od kardinála Josepha Ratzingera, Fayard, Paríž 1997.
38 Citované v MARANATHA COMMUNITY, The True and the False New Age. Introductory Ecumenical Notes, Maranatha, Manchester 8. 10. 1993.
39 – LACROIX, Michel: L'Ideologia della New Age, Il Saggiatore, Milano 1998, s. 84 a nasl.
40 – Porov. kapitolu venovanú názorom Davida Spanglera v Actualité des Religions č. 8, september 1999, s. 43.
41 – FERGUSON, M.: op. cit., s. 407.
42 – Tamže, s. 411.
43 – „Byť Američanom... znamená skôr vymyslieť si svoj osud ako ho zdediť. Sme vždy viac obyvateľmi mýtov ako dejín“ – Leslie Fiedlerová, citovaná u FERGUSONOVEJ, M.: op. cit., s. 142.
44 – Porov. HEELAS, P.: op. cit., s. 173 a nasl.
45 – SPANGLER, David: The New Age, Mornington Press, Issaquah 1988, s. 14.
46 – HEELAS, P.: op. cit., s. 168.
47 – Pozri úvod do SCHOOYANS, Michel: L'Evangile face au désordre mondial, op. cit. Citácia z talianskeho vydania Il nuovo disordine mondiale, San Paolo, Cinisello Balsamo 2000, s. 6.
48 – Porov. Our Creative Diversity. Report of the World Commission on Culture and Development, UNESCO, Paríž 1995, kde sa vysvetľuje význam oslavy a podpory rôznosti.
49 – Porov. BOCHINGER, Christoph: New Age und moderne Religion: Religionswissenschaftliche Untersuchungen, Kaiser, Gütersloh 1994, najmä kap. 3.
50 – Hranice techník, ktoré nemôžu byť považované za modlitbu, sa rozoberajú ďalej v § 3.4, Kresťanská mystika a mystika new age.
51 – Porov. MACCARI, Carlo: La mistica cosmica del New Age, in: Religioni e Sette nel Mondo, 1996/2.
52 - VERNETTE, Jean: L'avventura spirituale dei figli dell'Acquario, in: Religioni e Sette nel Mondo 1996/2, s. 42 a nasl.
53 – VERNETTE, Jean: loc. cit.
54 – Porov. MELTON, J. Gordon: New Age Encyclopedia, Gale Research, Detroit 1990, s. XIII –XIV.
55 – SPANGLER, David: The Rebirth of the Sacred, Gateway Books, Londýn 1984, s. 78 a nasl.
56 – SPANGLER, David: The New Age, op. cit. s. 13 a nasl.
57 – JÁN PAVOL II.: apoštolský list Tertio millennio adveniente, 10. 11. 1994, 9.
58 – FOX, Matthew: The Coming of the Cosmic Christ. The Healing of Mother Earth and the Birth of a Global Renaissance, Harper & Row, San Francisco 1988, s. 135.
59 – Porov. dokument vydaný VÝBOROM PRE KULTÚRU ARGENTÍNSKEJ BISKUPSKEJ KONFERENCIE: Frente a una Nueva Era. Desafío a la pastoral en el horizonte de la Nueva Evangelización, 1993.
60 – KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Orationis Formas, 23.
61 – Tamže, 3. Pozri časti o meditácii a kontemplatívnej modlitbe v Katechizme Katolíckej cirkvi, § 2705 – 2719.
62 – Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Orationis Formas, 13.
63 – Porov. PELPHREY, Brendan: I said, You are Gods. Orthodox Christian Theosis and Deification in the New Religious Movements, in: Spirituality East and West, Veľká noc 2000 (č. 13).
64 – SMITH, Adrian: God and the Aquarian Age. The new era of the Kingdom, McCrimmons, Great Wakering 1990, s. 49.
65 – Porov. CREME, Benjamin: The Reappearance of Christ and the Masters of Wisdom, Tara Press, Londýn 1979, s. 116.
66 – Porov. VERNETTE, Jean: Le New Age (Collection Encyclopédique Que saisje?), P. U. F., Paríž 1992, s. 14.
67 – Katechizmus Katolíckej cirkvi, § 52.
68 – Porov. PENNESI, Alessandro Olivieri: Il Cristo del New Age. Indagine Critica, Libreria Editrice Vaticana, Vatikán 1999, najmä s. 13 – 34. Zoznam spoločných bodov sa nachádza na s. 33.
69 – Nicejsko-carihradské vyznanie viery.
70 – LACROIX, Michel: L'ideologia della New Age, Il Saggiatore, Miláno 1998, s. 74.
71 – Tamže, s. 68.
72 – SCHUR, Edwin: The Awareness Trap. Self-Absorption instead of Social Change, McGraw Hill, New York 1977, s. 68.
73 – Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, § 355 – 383.
74 – Porov. HEELAS P., The New Age Movement. The Celebration of the Self and the Sacralization of Modernity, Blackwell, Oxford 1996, s. 161.
75 – ÍRSKA TEOLOGICKÁ KOMISIA: A Catholic Response to the New Age Phenomenon, 1994, kap. 3.
76 – KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Orationis Formas, 3.
77 – Tamže,7.
78 – BLOOM, William: The New Age. An Anthology of Essential Writings, Rider, Londýn 1991, s. XVI.
79 – Katechizmus Katolíckej cirkvi, § 387.
80 – Tamže, § 1849.
81 – Tamže, § 1850.
82 – JÁN PAVOL II.: apoštolský list Salvifici doloris, 11. 2. 1984, 19.
83 – Porov. SPANGLER, David: The New Age, op. cit., s. 28.
84 – Porov. JÁN PAVOL II.: encyklika Redemptoris missio, 7. 12. 1990, 6 a 28; a vyhlásenie KONGREGÁCIE PRE NÁUKU VIERY Dominus Jesus, 6. 8. 2000, 12.
85 – Porov. RHODES, Ron: The Counterfeit Christ of the New Age Movement, Baker, Grand Rapids 1990, s. 129.
86 – BERGIN, Helen OP: Living one's Truth, in: The Furrow, január 2000, s. 12.
87 – Tamže, s. 15.
88 – Porov. HEELAS, P.: op. cit., s. 138.
89 – MILLER, Elliot: A Crash Course in the New Age, Monarch, Eastbourne 1989, s. 122. Na dokumentovanie silného protikresťanského postoja špiritizmu porov. MOORE, Laurence R.: Spiritualism, in: GAUSTAD, Edwin S. (ed.): The Rise of Adventism: Religion and Society in Mid-Nineteenth-Century America, New York 1974, s. 79 – 103, a tiež MOORE, R. Laurence: In Search of White Crows: Spiritualism, Parapsychology, and American Culture, Oxford University Press, New York 1977.
90 – JÁN PAVOL II.: encyklika Fides et Ratio (14. 9. 1998), 36 – 48.
91 – Porov. JÁN PAVOL II.: Príhovor k biskupom Spojených štátov amerických Iowa, Kansas, Missouri a Nebraska pri príležitosti ich návštevy „ad limina“, 28. 5. 1993.
92 – Porov. JÁN PAVOL II.: posynodálna apoštolská exhortácia Ecclesia in Africa (14. 9. 1995), 103. PÁPEŽSKÁ RADA PRE KULTÚRU vydala brožúrku so zoznamom týchto centier vo svete pod názvom: Centri culturali cattolici (tretie vydanie, Citta del Vaticano, 2001).
93 – Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Orationis Formas a kap. 3.
94 – Toto je oblasť, v ktorej nedostatok informácií môže spôsobiť, že vychovávateľov pomýlia skupiny, ktorých skutočná činnosť je v rozpore s evanjeliom. Ide najmä o prípad škôl, kde nadšené a zvedavé mladé publikum môže predstavovať ideálny cieľ na ideologické pôsobenie. Porov. caveat, in: INTROVIGNE, Massimo: New Age & Next Age, Ed. Piemme, Casale Monferrato 2000, s. 277 a nasl.
95 – Porov. BADEWIEN, Jan: Antroposofia, in: WALDENFELS, Hans (ed.): Nuovo Dizionario delle Religioni, San Paolo, Cinisello Balsamo 1993, s. 41.
96 – PALMER, Helen: The Enneagram, Harper-Row, New York 1989.
97 – Porov. citovaný dokument Argentínskej biskupskej konferencie.
98 – GERNET, Jacques in: VERNANT, Jean-Pierre a kol.: Divination et Rationalité, Seuil, Paríž 1974, s. 55.
99 – Porov. GREENWOOD, Susan: Gender and Power in Magical Practices, in: SUTCLIFFE, Steven – BOWMAN, Marion (eds.): Beyond New Age. Exploring Alternative Spirituality, Edinburgh University Press, Edinburgh 2000, s. 139.
100 – Porov. FUSS, Michael: op. cit., s. 198 – 199.
101 – Kvôli stručnému a jasnému opisu Human Potential Movement porov. PUTTICK, Elizabeth: Personal Development: the Spiritualization and Secularisation of the Human Potential Movement, in: SUTCLIFFE, Steve – BOWMAN, Marion (eds.): Beyond New Age. Exploring Alternative Spirituality, Edinburgh University Press, Edinburgh 2000, s. 201 – 219.
102 – Porov. MACCARI, Carlo: La New Age di fronte alla fede cristiana, LDC, Leumann, Turín 1994, s. 168.
103 – Porov. HANEGRAAFF, W. J.: op. cit., s. 283 – 290.
104 – Porov. MARTINEZ, Raul Berzosa: Nueva Era y Cristianismo, BAC, Madrid 1995, s. 214.
105 – O tejto citlivej téme pozri článok TÜRK, Eckhard: Neonazismus, in: GASPER, Hans – MÜLLER, Joachim – VALENTIN, Friederike (eds.): Lexicon der Sekten, Sondergruppen und Weltanschauungen. Fakten, Hintergründe, Klärungen, Herder, Freiburg – Bazilej – Viedeň 2000, s. 726.
106 – Porov. SALIBA, John: Christian Responses to the New Age Movement. A Critical Assessment, Geoffrey Chapman, Londýn 1999, s. 1.
107 - Porov. FUSS, Michael: op. cit., s. 195 – 196.