Caritas e veritas - Láska a pravda

Vážení a ctení …Drahí bratia a sestry v Božej Rodine (Ef 2,19) v Rodine Boha Otca a Matky všetkých národov. Pokoj Vám.  Pokoj Ježiša Krista nech je v našich srdciach i medzi nami, navzájom. Nie, ako svet dáva, ale aby sa naše srdce nestrachovalo.

*       *       *

TYPICKÝ PRíPAD, KEDY SA CIRKEV (KŇAZI) „NEMAJÚ MIEŠAŤ DO POLITIKY“ !!!

Ked ľudia nesúhlasia so zasahovaním kňazov do politiky, tak takým typickým vyjadrením sa… je táto veta : „Cirkev sa nemá miešať do politiky!“. Na prvý pohľad, či počutie to až rezonuje v ušiach (najmä kňazom), ale ked sa o tom dozvieme viac, tak zistíme, že nie je to len fráza do vetra. Pozrime sa, čo hovorí pápež Pavol VI. : „Cirkev, skúsená znalkyňa ľudstva, vôbec si nenárokuje miešať sa do politiky štátov.“ (encyklika: „Populorum progresio“ / č.13)

Čo to znamená ?

- že všetci členovia Cirkvi nemajú hovoriť o politike ako sa má správne riadiť ? Alebo sa to týka len cirkevných predstaviteľov ako sú kňazi, biskupi, či predstavení cirkevných komunít ? Či už sa to týka laikov alebo klerikov, v každom prípade to neznamená, že hociktorí člen Cirkvi by nemal hovoriť o politike ako sa má správne riadiť, pretože na inom mieste pápež hovorí : „(Cirkev) Založená, aby zriadila nebeské kráľovstvo už tu na zemi, a nie aby sa zmocnila pozemskej vlády, jasne hlása, že obidve tieto oblasti sú odlišné, tak ako sú zvrchované obidve moci, cirkevná a svetská, každá vo svojom poriadku. Kedže však žije v dejinách, jej povinnosťou je skúmať znamenia čias a vysvetľovať ich vo svetle evanjelia. Má účasť na najlepších ľudských úsiliach a trpí, vidiac ich neuspokojené. A tak v túžbe pomáhať ľuďom dosiahnúť ich plný rozvoj, predkladá im to, čo jej prislúcha ako svoje vlastné: celkový pohľad na človeka a na ľudstvo.“ (Populorum progresio č.13 dokončenie)

Z tohto celého kontextu (pápežského dokumentu) môžeme vyrozumieť, že ak sa nemá miešať do politiky  cirkevná vrchnosť (klerici – kňazi), tak predovšetkým v tom, že sa nemá zmocňovať štátnej vlády, čiže jej úradov a už vôbec nie na úkor svojich povinností vyplyvajúcich svojho poslania -  vysluhovania sviatostí. Avšak na druhej strane je povinnosťou každého v Cirkvi (a najmä klerikov – kňazov) vysvetľovať a predkladať celkový pohľad na človeka a na ľudstvo, čiže aj čo sa týka politiky a štátnej moci ako sa má správne riadiť (najmä v oblasti viery a morálky).

Ked sa takto objektívne pozrieme na poslanie kňazov vo svete a porovnáme z prípadom exfrantiškána : Mariána Baláža ako aj iných kňazov, ktorí zanechali kňazskú službu pre politické ciele, tak práve o nich platí, že takýmto spôsobom sa „Cirkev (kňazi) nemajú miešať do politiky!“ Pre ich vlastné dobro a záchranu duše, ktorú zasvätili Bohu, ked sa tajomným spôsobom pri kňazskej vysviacke odovzdali do služby Božej a rozhodli sa dať prednosť vysluhovaní sviatostiam pred inou činnosťou.

Ak by sme sa pozerali na prvoradé poslanie kňazov len ako na nejaké formálne záležitosti : vysluhovanie sviatostí (krst, spoveď, sobáš, sv.omša…), tak človek, ktorý v týchto sviatostiach vidí len formálnu záležitosť alebo nepodstatnú vec, či druhoradé skutky pred politickou zvrchovanosťou, tak pochopiteľne sa bude pridŕžať toho názoru, že kňazi, ktorí dávajú prednosť politickej činnosti pred sviatosťami – urobili lepšie a dobrú vec. Avšak tí, ktorým záleží viac na Božej vôle a na plnení jeho plánov s nami, tak nebude zabúdať aj na svoju vernosť v povolaní, do ktorého bol a je zasvätení kňaz.

Totižto kňazskou vysviackou sa kňaz nie len že odovzdáva do služby ľuďom ako vysluhovateľ sviatostí, ale svojim úkonom zasvätenia sa tajomným spôsobom zasväcuje Neveste Cirkvi (Panny Márie) a jej vernosti až do večnosti (nie len do smrti, pretože kňazstvo sa udeľuje až do večnosti, tak ako aj krst).

A čo znamená toto zasvätenie sa Panny Márie ?

Táto sviatosť kňazstva je tajomným spôsobom ako sviatosť manželstva. V tom zmysle, že tak ako pri sobáši sa muž odovzdáva svojou vernosťou jedinej žene, tak aj vo sviatosti kňazstva sa kňaz odovzdáva svojou vernosťou jedinej Žene a tou je Panna Mária. Aj ked sa to výslovne nespomína v bežnej formulácii, predsa sa to deje v duchu a v pravde ako to načrtol pápež Ján Pavol II : „     

„V panenstve a celibáte si čistota uchováva svoj pôvodný význam, totiž význam ľudskej sexuality prežívanej ako autentický prejav a vzácna služba lásky v duchu jednoty a vzájomného darovania sa. Tento význam si v plnosti zachováva panenstvo, ktoré tým, že sa zrieka manželstva, realizuje „snúbenecký význam“ tela skrze jednotu a osobné odovzdanie sa Ježišovi Kristovi a Cirkvi, čo predstavuje predobraz a anticipáciu dokonalého a konečného spoločenstva a odovzdania sa v nebi: V panenstve človek očakáva – aj telesne – eschatologickú svadbu Krista  s Cirkvou, keď sa jej úplne odovzdá v nádeji, že aj Kristus sa v Cirkvi daruje v plnej pravde večného života.“ ( Pastores dabo vobis č.29)

ČO HOVORÍ PANNA MÁRIA KŇAZOM ?! 

“Hľaďte na nebeskú Matku ako je v chráme, aby obetovala svoje Dieťa (Ježiša). Je to Slovo Otca, ktoré sa stalo človekom; je to Boží Syn, pre ktorého bolo stvorené; je to očakávaný Mesiáš, na ktorého sa vzťahovalo proroctvo a Zákon. A predsa on už od chvíle svojho po ľudského počatia vo všetkom poslúcha vôľu Otca : “Hľa, prichádzam, Bože, aby som plnil tvoju vôľu.” A už od narodenia sa podrobuje všetkým predpisom Zákona: po ôsmych dňoch obriezka, a dnes, po 40 dňoch obetovanie v chráme….

Najmilší synovia (kňazi), keď vás volám, aby ste sa stali najmenšími v mojom náručí, to preto, aby som vás urobila podobnými Ježišovi, svojmu Dieťaťu, v ochotnej a dokonalej poslušnosti voči Božej vôli. Dnes je moje Srdce znovu zranené, keď vidím, ako veľa je medzi najmilšími synmi tých, ktorí nie sú ochotní plniť Božiu vôľu, pretože nezachovávajú a niekedy otvorene pohŕdajú samými zákonmi kňazského stavu. Tak sa šíri nedisciplína v Cirkvi a uchvacuje obete i medzi samotnými jej pastiermi. …

Nedisciplína je nedostatok vnútornej ochoty plniť Božiu vôľu, čo sa prejavuje tým, že prestupujete povinnosti svojho stavu; povinnosti modlitby, dobrého príkladu, svätého apoštolského života. Ako veľa je medzi kňazmi takých, ktorí sa nechávajú pohltiť nezriadenou činnosťou a už sa nemodlia! Zanedbávajú navyknuté Božie chvály (breviár), meditáciu, modlitbu svätého ruženca. Modlitbu obmedzujú na uponáhľanú celebráciu svätej omše. Tak títo moji úbohí synovia trpia vnútornou prázdnotou a nemajú už svetlo a silu, aby odolávali mnohým nástrahám, uprostred ktorých žijú. Preto sa poškvrňujú duchom tohto sveta a osvojujú si jeho spôsob života, podieľajú sa na jeho hodnotách, zúčastňujú sa jeho profánnych prejavov, nechávajú sa ovplyvňovať jeho propagačnými prostriedkami a nakoniec si osvojujú jeho vlastnú mentalitu. Skončí to tým, že ako služobníci sveta podľa jeho ducha, ktorého ospravedlňujú a šíria, čím dávajú pohoršenie mnohým veriacim. 

V tom má svoj pôvod odboj proti kánonickým predpisom, ktoré riadia život kňazov a opakujúci sa odpor proti záväzku posvätného celibátu, ktorý žiada Ježiš prostredníctvom svojej Cirkvi,a ktorý v týchto dňoch pápež úradne znovu potvrdil.

Nedisciplína je ľahkomyseľnosť, s ktorou sa prestupujú predpisy, ktoré stanovila Cirkev pre riadenie liturgického a cerkevného života. Dnes sa chce každý riadiť podľa vlastného gusta alebo úsudku; a s akou pohoršlivou ľahkomyseľnosťou sa prestupujú predpisy Cirkvi,už viackrát znovu zdôraznené Svätým Otcom, ako povinnosť pre kňazov nosiť cirkevný odev….

Čo môžete robiť vy - najmilší synovia nebeskej Matky - apoštolovia môjho Nepoškvrneného Srdca ? Nechajte sa viesť v mojom náručí ako moje najmenšie deti a ja vás urobím dokonale poslušnými Otcovej vôli. Tak budete všetkým dávať dobrý príklad poslušnosti voči cirkevným zákonom a nebeská Matka bude vás môcť použiť, aby opäť zaviedla poriadok vo svojom dome, aby po utrpení zažiarilo v Cirkvi víťazstvo jej Nepoškvrneného Srdca.” (2.2.1979/ Don Stefano Gobbi)

SVIATOSŤ MANŽELSTVA A SVIATOSŤ KŇAZSTVA MAJÚ SPOLOČNÚ VERNOSŤ JEDNEJ OSOBE, AŽ KÝM ICH SMRŤ NEROZDELÍ

V tomto zmysle ide o sobáš, kedy muž zanecháva slobodný stav a prijíma celibát až do večnosti. A kedže celibát je zachovanie panenstva pre Božie kráľovstvo, tak kvôli Panny Márie istotne. Aj ked toto všetko sa deje neviditeľným spôsobom, faktom zostáva, že kňaz je povolaný k panenstvu na celý život a jeho lásku k Panny Márie ako aj k službe ľuďom (vysluhovaním sviatostí), nemôže odradiť nejaká politická moc, či uznanie alebo presadenie vyššieho záujmu ako to je v prípade M.Baláža a iných kňazov, ktorí podobným spôsobom zanechali svoju vernosť Bohu a Cirkvi i Panny Márie.

V tomto tak závažnom  rozpoložení kňaza si treba uvedomiť, že sa nachádza v ťažkom hriechu, ktorý ho na zemi odlučuje od svätého prijímania (Ježiša v Eucharistii) a ak v tomto zotrvá do konca života, tak večné zatratenie bude jeho zadosťučinením. A kedže v tejto veci je podporovaný aj zo strany Ivety Radičovej je nevyhnutné spomenúť, že ho utvrdzuje v ťažkom hriechu, čím sa sama dostáva do rovnakého stavu. Toto je len pečaťou jej iných hriechov ako účasť na potratoch, čo len nasvedčuje, že ich vzájomný vzťah potrebuje nevyhnutne modlitby nás veriacich ako aj dobrý príklad pre ich povzbudenie k náprave. Nám predovšetkým musí záležať na ich nesmrteľných duší ako aj na ich živote, a tak sa obraciame k Bohu v modlitbe za ich obrátenie.

V tomto duchu pokánia a veľkej túžby po návrate k láske Božej ako aj k láske Panne Márie sa obráťme predovšetkým na Všemohúceho Boha v modlitbe, pôstoch a skutkoch milosrdenstva, aby na orodovanie Kráľovnej všetkých kňazov, anjelov a svätých i modliacich sa duší, Boh zoslal svoju milosť a lásku Ducha Svätého do ich sŕdc a životoch.

Ďakujem, že ste … prijali toto pozvanie.