Caritas e veritas - Láska a pravda

svätá Mary MacKillop.

- Andrew, ty nie si Austrálčan, máš ale prehľad, a mohol by si napísať niečo o Mary MacKillop.

- No prepáč... ja som Austrálčan srdcom. Melbournčan. Bol som adoptovaný v sirotinci v Melbourne, chodil som po tých istých chodbách ako Mary!

- No tak to si potom ten pravý, aby si nám priblížil najnovšiu svätú.
Novinka o tom, že Austrália bude mať 17. októbra prvú svätú znamenala aj v tak sekularizovanej krajine priam erupciu radosti.

Exkomunikovaná biskupom

Zvuk jej mena dávno preskočil hranice Austrálie. Slamky sa ale hneď chytili mnohí, tí ktorí veselo blúdia v herézach.

Jeden z blogov ženských „kňažiek“ hneď promptne píše: “Pápež Benedikt kanonizuje matku Mary MacKillop, exkomunikovanú rehoľníčku. Možno povedať, že pápež takto ponúka nádej tisíckam katolíkov, ktorí boli exkomunikovaní. Exkomunikácia nie je prekážkou svätosti.“

Áno, ale Maryna exkomunikácia bola zrušená niekoľko mesiacov potom, ako biskup zistil, že mal zlých radcov. Takže nestačí povedať len A. V napätí po 2. vatikánskom koncile mali rôzne frakcie tendenciu používať osobu Mary MacKillopovej ako zásterku pre svoje tvrdenia.

Napríklad tradicionalisti z Catholic in Australia po exkomunikácii arcibiskupa Marcela Lefebvre a ďalších štyroch biskupov už vidia podobný scenár svätosti aj pre túto skupinu.

Ale čo sa týka samotnej Mary MacKillop, mala ďaleko k rebelke. Bola ženou vernosti a lojality ku katolíckej cirvi.

Pred jej beatifikáciou v roku 1995 predstavení Austrálie podpísali dokument, v ktorom kritizujú Jána Pavla II. za vydanie Ordinatio Sacerdotalis, hovoriace, že ženské svätenie nie je súčasťou akejkoľvej debaty vo vnútri Cirkvi. Jednou zo signatárok bola Sr Mary Cresp RSJ vedúca kongregáciu sestier založených práve Mary MacKillop.

Fr Peter Gumpel SJ, žalobca v prípade MacKillop však poznamenal, že zmienka o tom, že by niekedy podporovala také postoje ako ženské svätenie by bola v hlbokom rozpore s jej katolíckym cítením.

V roku 1873, keď sa stretla s pápežom Piom IX vo Vatikáne kvoli získaniu súhlasu pre svoj rád povedala, že poníženie, ktoré absolvovala ako exkomunikovaná a celé trápenie stálo za toto stretnutie. Človek veru tento postoj a spôsob vyjadrovania u dnešných exkomunikovaných kňažiek nevidí ani náhodou.

Bohužiaľ ľudia, ktorí kladú odpor Cirkvi a presadzujú ženské svätenie si vyberajú len líniu dôsledne očistenú od týchto Maryných prejavov. Hovoria prostúčko: „Bola neposlušná, zaplatila za to cenu. A teraz ju Cirkev za to pozdvihla. “

Dôvody na exkomunikaciu ?!

Mary MacKillop založila rád, ktorí učil chudobné deti viere. Boli pod útokmi sekularistov, ktorí žiadali len svetské vyučovanie. Jej vzdor ediktu biskupa Sheil nemá však s nepolušnosťou ako takou nič spoločné. Urobila sľuby Bohu, že bude viesť život istým spôsobom. Nebolo teda inej autority, ktorá by jej mohla hovoriť ako inak by si mala pravidlá v komunite usporiadať. Túto radu jej dal jej jezuitský spovedník, expert na kánon. Biskup Sheil mal v tomto prípade limitované vedomosti.

Svätá Stolica pravidlá odsúhlasila so zopár drobnými zmenami, ale dala jej súhlas k jej základnému princípu a to autonómii a rád bol teda podriadený priamo Vatikánu. Biskup Adelaide, Christopher Reynolds sa napriek tomu snažil, aby ho rehoľníčky nasledovali a keď tak neurobili, mali zakázané Sydney. Fr Paul Gardiner SJ, navrhovateľ v Maryinom prípade, toto považuje za horšie ako exkomunikáciu, pretože tam už bolo prítomné aj jasné nactiutŕhanie – vraj to malo byť kvôli Marinému alkoholizmu a Mary mala do seba liať jedno brandy za druhým v čase tiesne! Biskup Reynolds k takému niečomu nemal žiadne oprávnenie, to potvrdil aj Rím s tým, že nespadali pod právomoc miestneho biskupa.

Záujem o Mary v Austrálii je fenomenálny. Jej obraz visí všade, aj na ikonickom Harbour Bridge v Sydney, televízie sú jej plné a konečne nie je reč o obťažovaní, katolíci sa striedajú v diskusných reláciách ako na bežiacom páse a po dvoch desaťročiach sa objaví live prenos z Ríma.

Austrálska vláda zarazila kampane, ktoré využívali jej meno na komerčné účely. Výnimka zostala len jedinému športovcovi, Donaldovi Bradmanovi.

Kĺúč k všetkému je pochopenie, že išlo o človeka naplneného svätosťou. Mary mala aj počas života mnoho žiadostí o rôzne služby, čo začalo ohrozovať jej program modlitieb. Komentovala to: „Nie sme v prvom rade veriaci až potom učitelia?“

Ján Pavol II pri jej beatifikácii v roku 1995 zdôraznil:

'Matka Mary z Kríža neoslobodzovala ľudí len vzdelávaním, alebo starostlivosťou. Pracovala v prvom rade na tom, aby uspokojila ich hlbokú túžbu po nespočetnom bohatstve v Kristovi.'

Austrálčania práve toto potrebujú. Niekoho, koho centrálnym bodom bol výlučne a jedine Boh. Mary MacKillop im može ponúknuť práve toto.

Ale, skeptická otázka: Vypočujú si také niečo od jej rádu dnešných dní? To si skôr vypočujú nudnú prednášku o nejakej glorifikovanej sociálnej pracovníčke.

Áno kanonizácia Mary MacKillop je veľmi žiadúca! Potrebujeme iné celebrity ako pop hviezdy či športovcov. Potrebujeme svätých.

Andrew Rabel pre Inside the Vatican